legislatívcov, banských odborníkov, tažiarov, ale aj enviromentalistov. Tí ešte zaciatkom tohto roku upozornili na snahy niektorých firiem získat prístup k možnostiam otvárania nových lomov vápenca v Slovenskom krase. Vtedy ich zabrzdili nesúhlasné stanoviská príslušných okresných štátnych orgánov a tlak domácej i medzinárodnej ochranárskej mienky. Novela však navrhuje vypustit dohody s okresnými orgánmi pri rozhodovaní banských úradov vo viacerých konaniach podla tohto zákona. Ak táto jediná prekážka padne, otváranie, alebo rozširovanie napríklad lomov v chránených územiach dostane zelenú, varujú ekológovia. Aj preto sa aktívne zapojili do prípravy pozmenovacích návrhov k novele banského zákona, pricom vychádzali z európskej legislatívy a zo zásad ceskej surovinovej politiky velmi blízkej EÚ.

Podla Jozefa Šuchtu, právnika ochranárskej organizácie Sosna z Košíc, by bolo chybou, keby novela presadila len úzko rezortný záujem dobývania nerastných surovín za každú cenu, bez ohladu na iné hodnoty územia a iné dôležité verejné záujmy. Obzvlášt preto, že v mnohých prípadoch sa ložiská nerastných surovín vyskytujú v územiach so sprísneným stupnom ochrany a banská cinnost môže mimoriadne vážne ovplyvnit kvalitu životného prostredia a nenávratne znicit prírodné hodnoty. Ako príklad uvádza celosvetovo chránený Slovenský kras, ktorý sa pred 6 rokmi stal súcastou prírodného dedicstva UNESCO, pricom len vdaka nevhodnej právnej úprave by sa povolila jeho dalšia devastácia. Popritom by financné výhody novej banskej cinnosti ostávali v prevažnej miere na úctoch zahranicných investorov v domovských krajinách, ktoré si svoje životné prostredia chránia. Kto by potom vysvetlil obcanom SR, preco jej predstavitelia uprednostnili krátkodobý zisk pred dlhodobo trvale udržatelným rozvojom, pýta sa J. Šuchta. Preto je dôležité, aby boli banské úrady pri rozhodovaní viazané súhlasom orgánu ochrany prírody, tvrdia ekológovia. Za dalšiu dôležitú úpravu novely považujú záväznost schválenej územno-plánovacej dokumentácie pri územnom rozhodovaní podla banského zákona, co zdvôvodnujú potrebou uplatnenia celospolocenských záujmov, ktoré môžu byt nadradené záujmom vydobytia nerastného bohatstva, ako sa to ukázalo v konkrétnych prípadoch v Slovenskom krase.

Významnou pripomienkou k novele zákona, ktorá by jednoznacne definovala prioritu ochrany vzácnych území, je návrh, aby sa rozšíril okruh subjektov oprávnených žiadat odpis zásob výhradného ložiska. A to o obvodný banský úrad, obec a orgán územného plánovania. Zatial má túto možnost len organizácia evidujúca ložisko a organizácia s prideleným dobývacím priestorom, teda spravidla tažobná firma. Neujasnenost priorít a kvalita vládneho návrhu banského zákona, pod ktorý sa podpísali experti z ministerstva hospodárstva, súvisí predovšetkým s neexistenciou surovinovej politiky SR. Pri poslednej návšteve ministrov hospodárstva a životného prostredia v Slovenskom krase, práve kvôli vyššie spomínaným sporom, odznel návrh na vypracovanie akéhosi pilotného projektu využívania surovín v chránených územiach. Stací však, keby si naštudovali koncepciu surovinovej politiky CR. Ušetrili by si cas i námahu a prišli by na to, že v západnej Európe, kam smerujeme, si nikto ani len nedovolí zauvažovat o nejakej tažbe v prísne chránených prírodných územiach. Zatial co minister Harach si to dovolil, pretože naše právo to umožnuje.