vnútra Gross a Šimko sa rozišli bez dohody v otázke zmeny nadštandardného režimu na slovensko-českých hraniciach. Presnejšie - slovenský minister kategoricky odmietol akékoľvek otvorenie "postfederálnych" zmlúv, ktoré vyrokovali kedysi ešte Klaus s Mečiarom. Po štvrtku zostali teda dve možnosti - buď sa Česi zmieria so status quo, keďže druhá strana nemá záujem sa o hraniciach vôbec baviť, alebo jednostranne zmluvy (bezvízovú a režimovú) vypovedia.

A je to tak fajn - komentovala s hlbokou poklonou Šimkovi bratislavská ústredná tlač. V ČR študuje či pracuje niekoľko desiatok tisíc našich spoluobčanov, prečo im komplikovať životy? Len kvôli nestriedmym českým ambíciám, veď - ako tvrdí štátny tajomník Figeľ - "Česi pracujú stále s dátumom 1.január 2003 a bolo by na škodu vzájomných vzťahov, keby niekto chcel byť v únii skôr aj za cenu zhoršenia komfortu občanov obidvoch strán".

Figeľ, bohužiaľ, VEDOME zavádza a veci sa majú celkom inak. Už v hodnotiacej správe za rok 2000 kritizovala Európska komisia ČR za veľkú priepustnosť štátnej hranice so SR a žiadala "štandardizáciu". Preto Česi iniciovali rozhovory na túto tému medzi "vnútrami" už v januári a pripravili svoje návrhy na zmeny. Do toho ešte prišiel 11. september so všetkými dôsledkami. Napríklad aj v podobe stretnutia ministrov vnútra a spravodlivosti všetkých asociovaných krajín (28.september), na ktorom sa títo ZÁVÄZNE dohodli prijať odporučenia z predchádzajúceho summitu ministrov členských štátov o viacerých SPOLOČNÝCH legislatívnych i bezpečnostných opatreniach v boji proti medzinárodnému terorizmu. Pre Slovensko i Česko vyplynulo z balíka odporučení na prvom mieste "zlepšenie ochrany štátnych hraníc". Že do akej miery je tomu tak, svedčí armádny výsadok na slovensko-ukrajinskej hranici.

Napokon, nasledovala tohtoročná správa EK, v ktorej sa výčitka Česku do bodky zopakovala. Naši exfederálni priatelia (na rozdiel od nás, ktorí si môžeme ukrajinskú čiaru hoc° aj zamurovať) nemôžu ale sprísneným požiadavkám vyhovieť práve kvôli dvojstranným zmluvám. Pravda o najnovšom spore je teda taká, že Čechom bránime v realizácii opatrení, aké s veľkým entuziazmom vo vzťahu k iným zavádzame sami. Keď trebárs išlo o vízové povinnosti s Ukrajinou a Ruskom, našim korunným argumentom bolo, že synchronizujeme svoje kroky s ČR v rámci požiadaviek EÚ...

Nazerané západnou optikou, teda z Bruselu i Prahy, je ale Slovensko takou istou tranzitnou krajinou nelegálnej migrácie a (trochu populisticky) i kriminality, ako je našou optikou Ukrajina. Navyše, čo je rozhodujúce, súčasný režim na slovensko-českej hranici sa mierou liberalizácie príliš vymyká východoeurópskej norme, čím budí prirodzenú nedôveru. Požiadavka "štandardizácie" je teda plne legitímna. A pokiaľ nepresvedčíme o motivácii predchádzať rizikovým javom aj vytváraním vnútorného prostredia v SR, dokonca je to požiadavka aj plne opodstatnená.

Dôležité je vysvetliť aj to, že opatrenia navrhované Grossom by znamenali minimálnu komplikáciu nielen pre bežných "cestovateľov", ale veľa by nezmenili ani na "komforte" našich študentov a "gastarbeiterov" v ČR. Pobytové víza pre tých, ktorí sa na území ČR zdržujú dlhšie ako 90 dní, sú hladko prekonateľnou formalitou; raz za tri mesiace sa predsa pozrie domov každý. Ako sa pečiatky dajú obchádzať, ukázal nedávno, mimochodom, aj najvyšší manažment US Steelu, ktorý si miesto vybavovačiek "odskakoval" na poldňové zájazdy do Maďarska.

Tentoraz teda výnimočne nejde o "Zemanov populizmus", ako roztrubujú popletené slovenské médiá, ale populizmus tuzemský - koaličný. Zavedenie štandardných vzťahov by totiž vskutku mohlo niesť predvolebné mínusy pre tú garnitúru, ktorej prichodí styky normalizovať. Navyše by nepopulárne opatrenie kolidovalo i s vlnou eurooptizmu, ktorý sa koalícia cíti povinná šíriť. Čechov však takto tlačíme do pozície, v ktorej si budú musieť vyberať z dvoch zlých pokračovaní - buď rezignovať alebo razantne konať. Jedno i druhé je z hľadiska dlhodobých záujmov SR horšie, ako o úprave zmlúv ďalej rokovať. Pointou totiž je, že na spoluprácu s českým partnerom je SR odkázaná i v mnohých ďalších integračných témach, čo sa môže kdesi aj vypomstiť. Napríklad hneď pri aktuálnych rokovaniach o vstupe do archívov komunistických tajných služieb, ktoré zostali v Prahe.

Peter Schutz