bratislavskom Istropolise. Sošky slávikov sú rozdané, víťazi známi a my opäť raz môžeme skonštatovať, že svoju pozíciu medzi špičkou na našej hudobnej scéne potvrdili i muzikanti východu.
Žiadnym prekvapením určite nebol titul Skokan roka, ktorý toho roku získala košická skupina Nocadeň. Skalní fanúšikovia tejto formácie si skôr mohli povedať "bolo načase". Poctivý kus roboty štvorice chlapcov, stál za prostým konštatovaním moderátorky, že v poslucháčskej ankete poskočili z minuloročnej 48. priečky na dvanástu pozíciu. Ich spokojnosťou žiariace tváre napokon svedčili i o slovách piesne "Slová už nevravia nič" z rovnomenného albumu, ktorou v priamom prenose korunovali svoj úspech.
"Už pri vyhlásení som hovoril, aké príjemné je stáť na jednom pódiu spoločne so slovenskými megastars. Ešte príjemnejšie je, že nás medzi tú špičku dostali svojou podporou naši fanúšikovia. Získali sme krásnu cenu, ktorú mám momentálne odloženú vo svojej bunde a keďže v kapele je prevaha Kopinovcov, pravdepodobne tam aj zostane. Ak sa nám v budúcnosti ujde cien viac, budeme si ich deliť," naznačil s úsmevom spevák Rasťo úmysel Nocadeň dostať sa v budúcnosti do pätice nominovaných minimálne v kategórii Kapela roka.
"Myslím, že na našom veľkom skoku sa odzrkadlil rok aktivít, na ktorých sme si fakt dali záležať. Veľa sme koncertovali a na nový album máme len samé pozitívne odozvy. I medzi kolegami z branže všeobecne vládla prajná atmosféra, už na generálke nás potľapkávali ľudia z iných kapiel, dokonca z takých, od ktorých by som to ani nečakal. V príjemnom duchu gratulácií sa niesla i záverečná recepcia, vrcholom ktorej bolo naše stretnutie s britskou kapelou Right Said Fred. Obrovskú radosť z nášho spoločného rozhovoru mal hlavne náš basák Boris, ktorý akoby z oka vypadol ich spevákovi," spomína na dojmy Rasťo, ktorého sme spoločne so zvyškom muzikantského ansáblu zastihli v aute na ceste domov.
V pätici nominovaných adeptov na Kapelu roka sa toho roku ocitli i No Name, ktorý napokon, bez komentára zaslúžene, schádzali z pódia so striebornou trofejou v hrsti. "V branži sa už pred súťažou povrávalo, že sme adeptami na prvú trojku. Keď Julo Viršík zahlásil NoName, v sále to zožalo veľkú odozvu. Čakalo sa len na to, kto sa umiestni ako druhý za Elánom, pretože oni sú jasná legenda a na tomto mieste si pobudnú podľa mňa ešte pár rokov. Boli sme si od začiatku vedomí, že jedným úspešným albumom nemôžeme preskočiť kapelu, ktorá má za sebou omnoho viac. Napriek tomu zostáva Zlatý slávik našou najvyššou métou do budúcnosti. Po našom vyhlásení nasledovala prestávka na reklamu a okolo nás sa za ten čas zhŕkli žiaci tých štyroch tried, čo boli v publiku a nasledovala podpisovka. Bolo to super. Prvý, kto nám gratuloval, bol Jožko Stopka z nášho vydavateľstva Universal, pridal sa Rišo Müller, ktorý sedel vedľa neho, nechýbal Janko Baláž z Elánu. Nálada bola výborná, na recepcii sme sa najedli až niekedy okolo pol druhej v noci, dovtedy sme boli v obkľúčení novinárov a fanúšikov," vychrlil na nás Igor Timko neskrývajúc radosť z umiestnenia.
Ako nám na záver prezradil, 'slávikom' sa úspech NoName nekončí, chalani opäť aktuálne obdržali dve Zlaté platne, jednu v Čechách za vyše 10 tisíc predaných nosičov druhého albumu a na Slovensku za necelý mesiac zmizlo z pultov vyše 9000 kusov aktuálnej platne "Oslávme si život". Na december si už "bezmenní" dávajú pohov, treba sa im predsa pripraviť na trojmesačné české turné, ktoré začína na nový rok. Navyše plány na taliansky naspievaný projekt získavajú reálne rysy a tak sa Igorova taliančina zúročí v Skladbách Žily, Ty a tvoja sestra a Ďakujem, že si.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
