ešte v časoch, keď títo len nesmelo dávali vedieť o začiatkoch svojej existencie. A nie len pracovne, ale i v súkromí je jej život spätý so živou prírodou, ktorou sa obklopuje vo voľných chvíľach.
"Mojimi veľkými kamarátmi sú záchranárske psy," vyznáva sa novinárka. "Dokonca som im raz pomohla v núdzi, bolo to v období, keď v horách veľmi snežilo a bol vyhlásený akútny stupeň lavínového nebezpečenstva. Volala som pracovne Horskej službe vo V. a N. Tatrách. Chlapci záchranári sa sťažovali, že nemajú ani na stravu pre psov. Využila som teda návštevu premiéra Dzurindu a hneď som ho zasvätila aký je v horách problém. Prisľúbil pomoc príspevkom 200 tisíc a veru, peniažky aj došli k adresátom," spomína Eva Bombová, ktorá má doma rovných 150 mačiek. Za bežných okolností by sa ich držba v takom počte v obyčajnom paneláku dala charakterizovať ako týranie, ale v tomto prípade ide o figúrky s plastu, dreva či skla. "Poctivo ich s manželom zbierame už dlhý čas, dopredu tak vieme, čo dostaneme ako darček na sviatky či výročia."
Mačky považuje za fascinujúce bytosti, ktoré majú vlastnú hrdosť, sú nezávislé a nenechajú sa len tak podplatiť. "Narodila som sa v malom mestečku, v dome, kde bolo na dvore stále veľa zvierat, od kráv, hydiny až po psy. Keď sme sa sťahovali do Prešova, brali sme si so sebou len dve pásikavé mačky. Jedna po ceste ušla a tak nám zostal len jediný predstaviteľ živej prírody, ktorá mi v meste veľmi chýbala," pokračuje v rozprávaní pani Bombová. "Dlhé roky sme nemali žiadneho psa, keď však syn dovŕšil desať rokov, rozhodli sme sa pre krásneho škótskeho ovčiaka, alebo ak chcete, kóliu, volal sa Ajax. Ten bol v Austrálii slávnejší ako tu v Košiciach. Manžel v tom čase totiž hrával futbal za VSS a keď sa fotografovali na propagačný materiál do Austrálie, Ajax sa synovi vytrhol z rúk a utekal za riaditeľom našej svorky, ktorý práve pózoval fotografovi. Austrálčania sú známi svojou láskou ku psom a keď sa futbalové družstvo vrátilo z cesty od protinožcov, žiarlili na nášho psa, ktorý sa vďaka svojej fotke na bulletine stal megahviezdou ich záujmu."
Ako však jeho niekdajšia majiteľka dodáva, Ajax veľmi túžil po výbehu a malý byt mu nevyhovoval. Riešením sa zdalo jeho umiestnenie na záhrade u známeho. Ajax však nenávidel rýchliky, vlaky pokladal za svoju osobnú urážku a pri prenasledovaní jedného z nich za svoju ctižiadosť zaplatil životom.
Ďalšie zvieratká dochádzajú k Bombovcom denne pod okno činžiaka. Pozná ich v meste každý, ako tzv. "kontajnerové" mačky, ktoré sa už od pol siedmej ráno dožadujú raňajok. "Viem, že nie je veľmi správne ich prikrmovať, mali by sa živiť samé, ale nedá mi to," krčí plecami pani Eva.
Hlavná zóna kontaktu so živými zvieratami je však pre ňu chalupa v malej spišskej dedinke. Nechýbajú tu dvaja domáci kocúri - Boris a neuveriteľne pracovitý Jackie. Za misku mlieka vždy ráno donesie výkaz práce v podobe myšiek-nebožtíkov naukladaných na schodoch pred domom. Chovať mačku môže síce každý, nie každý sa však môže pochváliť, že mu do záhrady chodí jeleň. "Už asi desať rokov nám chodí pravidelne na zasadenú cibuľu úplne krotká jelenica, sezónne i so svojimi mladými. Ak jej nestačí cibuľa, odbehne na neďaleký cintorín obžierať astry. Do inventára záhrady patrí i naša ropucha. Volá sa Leonid, pre nepopiearteľnú podobu s istým štátnikom. Navzájom sa registrujeme i s jaštericou Izabelou a netopierom Drakulom, ktorý počas letných podvečerov vytrvalo krúži okolo chaty," hovorí Eva Bombová, ktorá prekonala počiatočný strach i v otázke prítomnosti hadov na ich záhrade. "Miestny lesník mi poradil, že ak chcem mať tulipány, je len prirodzené, že musím mať i hady. Tulipánové cibuľky sú totiž pochúťkami pre myši a keď sa o ne postará had, ktorý človeku neublíži, prečo by som z toho mala mať problém?" vysvetľuje svoj vzťah k divej prírode.
A čo návrat k domácim zvieratám? "Keby sme sa v budúcnosti mali rozhodnúť pre psíka do domácnosti, určite by sme si nejakého adoptovali z útulku. Medzi opustenými zvieratami sa dá nájsť množstvo krásnych a inteligentných psov," dokončí novinárka a milovníčka zvierat, ktorá je okrem iného hovorkyňou Grémia tretieho sektora Košického kraja a zakladateľkou občianskeho združenia Greenpen, ktoré pomáha zviditeľňovať envinonmentálne aktivity v médiách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
