kedysi nachádzal vychýrený klub, kde ste mohli stretnúť nielen hudobníkov, hercov a známych režisérov, ale obľúbili si ho aj maliari. Poniektorým pamätníkom však chýbala nástenná maľba, ktorá bola pýchou niekdajšieho interiéru. Vytvoril ju akademický maliar Štefan Roskoványi a išlo o fresku vskutku úcythodných rozmerov. Možno ju raz, pod nánosmi dobových maľoviek, objavia aspoň ďalšie generácie.
Do vienka dostal nový stánok pre vyznavačov múz pri otvorení aj darčeky. Každý z umeleckých šéfov priniesol artefakt, ktorý bude ozdobou jeho ineteriéru. Riaditeľ múzea Róbert Polák dokonca daroval fotokópiu projektu najstaršej divadelnej budovy v Košiciach. Baletný šéf Ondrej Šoth oferoval baletné špičky a režisér Roman Polák dokonca originálny klobúk priamo od majstra Borodáča. Objavil ho vraj vo funduse Štátneho divadla a tvrdí, že obroditeľ povojnovej košickej činohry hral v ňom Cyrana ešte na doskách bratislavského Národného divadla. Práve ten klobúk zohrával významnú úlohu pri zvolaní: Svoj širák odhadzujem do diaľky! A neskôr si ho, podľa teórie Romana Poláka, priviezol do Košíc.
Na záver dobrá správa. Priestory klubu nie sú neprístupné verejnosti. Ak náhodou nemajú diavadelníci uzaveretú spoločnosť, môže ho navštíviť ktokoľvek, kto má chuť posedeieť si v spločnosti múz.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
