sponzorované terajšími majiteľmi treťoligového Zemplína Michalovce, s Fridrichom Bliščákom na lavičke, navyše s hráčmi s ligovými skúsenosťami, bolo šťukou súťaže. Po jesennej piatej priečke dokázali Palínčania už v oveľa skromnejších podmienkach túto pozíciu v jarnej odvete obhájiť. Aj preto je súčasná dvanásta priečka miernym sklamaním. Pozhovárali sme sa s kormidelníkom Palína Gabrielom Hreščákom o príčinách tohto stavu.
Čo prvé vám napadne pri pohľade na štvrtoligovú tabuľku po jesennej časti?
Tabuľka akejkoľvek súťaže je odzrkadlením práce každého zo zúčastnených kolektívov. Je to prvotné merítko výkonnosti. Ak hrá družstvo dobre, zákonite má viac bodov, ak nie, automaticky klesá. Pri záverečnom hodnotení som všetkým chlapcom povedal, že s našou jesennou prácou nemôžeme byť spokojní. Niežeby sme robili z futbalu tragédiu, pretože v živote existujú oveľa dôležitejšie veci, ale keďže som maximalista, ktorý nemá rád polovičatú prácu, nesmieme sa s dosiahnutým uspokojiť. Z toho mála, čo máme, sme chceli vyťažiť maximum. Moja predstava teda bola, aby sme neboli päť miest od konca, ale od vrchu.
Práve z takejto pozície sa na vás dívali súperi po koncoch oboch častí vlaňajšieho ročníka. Prečo zrazu taký pád až na dvanástu pozíciu?
V minulej sezóne sme hrali za iných podmienok, s inými hráčmi. Ja som prišiel k mužstvu až pred jarnou odvetou, a preto mi neprináleží hodnotiť ju z globálu. Po jeseni sme mali dobré východzie postavenie, ktoré sme aj napriek množstvu všakovakých problémov dokázali obhájiť. Mali sme však aj oveľa viac času, pretože v zime sme sa skonsolidovali, vrátili sa skúsení Gaľa či Olejník. V jari sme ťažili z domáceho prostredia, keď sme podľahli jedine Sečovciam. Nemusím pripomínať, že kto víťazí doma, ten ma stred tabuľky zaručený. V lete bolo priestoru oveľa menej a situácia v našom tíme bola podstatne odlišná. Nevedeli sme s kým budeme hrať, kto bude futbal dotovať, ale aj kto ho bude viesť. Nastali veľké zmeny v kádri a práve tu vidím príčinu nášho pádu.
Prečo však kvalitatívne približne rovnaké mužstvá ako Topoľany či Žakarovce zimujú tam, kde ste chceli byť aj vy?
Hlavný rozdiel bol v tom, že sme v zápasoch, v ktorých sme očakávali dobrý výsledok, nedokázali zabodovať naplno. Boli to domáce duely so Žakarovcami, Krompachmi, Moldavou, ale aj v Betliari, kde sme boli jednoznačne lepší. Mať plné zisky z týchto zápasov, rozprávame sa o niečom inom...
Na druhej strane ste dokázali odohrať trebárs dva vyrovnané súboje v Lastomíri a Sečovciach, no nezabrali ste ani raz, pretože v oboch prípadoch ste v samom závere kapitulovali. Neškrie vás to?
Nie, lebo v týchto dueloch sme si nezaslúžili bodovať, hoci nám veľa k tomu nechýbalo. Na tieto súboje sme sa nedokázali pripraviť tak, ako by si charakter tejto súťaže žiadal, a preto sme si tieto porážky snáď aj zaslúžili.
Hráčom ste častokrát vyčítali prístup k povinnostiam. Ba blysli ste sa aj výrokom, že hrajú asi len preto, aby im po zápase chutilo pivo. Ako ste to mysleli?
Pripúšťam, že to bola možno unáhlená reakcia, ale na druhej strane musím zdôrazniť, že v súťaži takéhoto rangu sa až na pár výnimiek, musí tréner spoliehať predovšetkým na osobnú statočnosť hráčov. Tých pár sto korún, čo si hráči zarobia, ich z biedy nevytrhne, takže rozhoduje hlavne vôľa, chuť a nasadenie.
Vari vám to v hernom prejave svojich zverencov voľakedy chýbalo?
Spomínal som duely so Žakarovcami či Krompachmi, v ktorých som mal takéto pocity.
Palínčania, a vlastne všetky kluby na okolí, sa už dlhé roky spoliehajú na spolupráci s Michalovcami. Ako hodnotíte vzťahy so Zemplínom?
Kladne, s funkcionármi sa dobre poznáme, často sme spolu komunikovali. To, že nám Michalovčania uvoľnili Berezňáka a Ondomišiho, nasvedčuje, že sme vychádzali dobre.
Zhodou okolností ste sa práve vy postarali o menšiu pikantériu, keď ste v Lastomíri a Sečovciach museli kvôli nedostatku hráčov nastúpiť v základnej zostave. Ako ste to prijali?
Ironicky som si povedal, že štvrtoligovú premiéru som si mohol odbiť v oveľa ľahšom meraní síl. Bohužiaľ, vidiac realitu takú, aká v skutočnosti je, bolo v podstate otázkou času, kedy k tomu príde. Veril som, že budeme mať na každý zápas štrnásť pätnásť hráčov, ale z objektívnych príčin to nie vždy vyšlo.
Za objektívne príčiny možno považovať zranenia či odchody hráčov na vojnu, menej však časté vylúčenia, ktorých ste mali požehnane. Súhlasíte?
Súhlasím. Herná disciplína mojich zverencov bola na žalostnej úrovni. Dokážem pochopiť, ak hráč v zápale boja fauluje protihráča, ale nepáči sa mi, ak gro našich vylúčení bolo zapríčinené nešportovými správaním či inými prestojmi. Aj tresty za tieto vylúčenia boli potom primerané.
Tým si možno vysvetliť aj fakt, že ste mali po Spišských Vlachoch druhú najhoršiu defenzívu?
V podstate áno, lebo náš stopér Ondomiši viackrát kvôli trestom pauzoval a navyše sme v mužstve mali asi iba dvoch vyslovene brániacich hráčov. Ostatní, hoci boli písaní ako obrancovia, nezapreli v sebe ofenzívne chúťky a tak aj s tým sme sa museli často vysporiadať. Mali sme aj vleklý brankársky problém. V úvode sme nemohli rátať so Žofčákom, ktorého k nám nechceli pustiť jeho materské Bracovce. To, prečo bránili chlapcovi chytať, vedia azda najlepšie iba samotní Bracovčania, ktorí asi chceli spasiť tamojší futbal. Začali sme teda s Demem a úvod sezóny ho nezastihol v optimálnej forme. Navyše ho neobchádzali ani zranenia a choroby, takže na istý čas vypadol úplne zo zostavy. K slovu sa teda dostal tretí náš brankár Martin Varjassy, ktorý už má svoje roky, ale aj napriek tomu si vážim jeho prístup. Medzitým sme zopárkrát nastúpili aj so Žofčákom a jeho účasť sa prejavila aj na dosiahnutých výsledkoch. Spolu s Berezňákom však museli odísť na vojnu a znovu sme museli plátať dieru na brankárskom poste.
Našiel sa pri záverečnom klubovom hodnotení aspoň jeden hráč, s ktorým ste mohli byť spokojný?
Nie, nenašiel. Chýbal nám jediný hráč, ktorý by počas celej jesene podával štandardné výkony. Raz zažiaril jeden, inokedy zase druhý, ale stabilné výkony nepodával nik. Možno to bolo aj preto, že sme ani raz nenastúpili v optimálnej zostave, pretože vždy ktosi chýbal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
