regionálnych voľbách mocenskú príležitosť, akú v predchádzajúcich dvoch prípadoch (prezident °99, referendum 2000) zďaleka nemal.
Na spanilých jazdách medzi Tatrami a Dunajom isteže nič zlého nie je. Veď všetci stranícki lídri sa vyhemžili z Bratislavy podporiť svojich kandidátov do volieb. Akurát sa môžeme zamýšľať nad tým, akými nespútanými túžbami musí byť nadopovaný práve ten líder, ktorého inak z pevnosti v Trenčianskych Tepliciach dokázala spoľahlivo vykúriť iba nálož s dynamitom. Nikdy však nie prosby členov predstavenstva, resp. regionálnych bossov hnutia. Fakt je proste taký, že v dobe "medzikampaňovej" predseda HZDS, na rozdiel od všetkých ostatných partajných predsedov, celú politiku zvysoka ingoroval.
Mediálny týždeň, ktorý si Mečiar nechal pripraviť, ešte väčšmi ako kandidáti HZDS privítali možno novinári. Vynahradil im mesiace pôstu (ak nepočítame jedny noviny a jedno rádio pod priamym vlastníckym vplyvom HZDS). Užiť si so stále najžiadanejšou figúrou slovenskej politiky mohol skoro každý; aj sa stalo. A Mečiar natáral toho toľko, že až prefičia voľby a zašije sa späť do brlohu, médiá vydržia so zásobami hlúpostí až do začiatku ďalšej kampane. I tak še da...
Oživenie Golema však má aj menej prijateľné a menej humorné podoby. Nárazovo sa stretávať s novinármi je možné, s ich šéfmi a zamestnávateľmi ale veľmi ošemetné. To sa stalo v pondelok, na ktorý si Mečiar zaranžoval okrúhly stôl s "mediálnymi bossmi", kde sa údajne rozpútal diškurz "s cieľom vzájomnej prezentácie názorov na mediálnu politiku". A keďže svoje názory prezentoval človek, ktorý ich už svojho času premietol do mimoriadne skarikovanej a odpudivej skutočnosti, udalosť to bola nielen neštandardná, ale aj mierne vzrušujúca.
Nedá sa ani veľmi protestovať proti "summitom" politikov s predstaviteľmi súkromných médií. S mimoriadne dôležitou poznámkou - pokiaľ sa nedejú obmesiac či častejšie. Medzi veľkým televíziami (aj novinami) a veľkými stranami môžu existovať aj také nedorozumenia, ktoré sa na nižšej úrovni už vydiskutovať nedajú. Ak má napríklad akási strana pocit, že je v ktoromsi médiu trvalo diskriminovaná, nedá sa a priori povedať, že trepe z brucha a že nemá právo sa ohradiť. A iná možnosť ako dialóg špičiek naozaj nie je. Nech sú vzťahy korektné a čisté; úplne principiálne je, aby takéto stretnutia boli transparentné a nie utajované. To sa stalo.
Môžeme sa iste od srdca čudovať, prečo "bossovia" debatovali s predstaviteľom jednej konkrétnej strany napríklad aj o všeobecných princípoch spravodajstva, ktoré sú internou vecou médií a existuje viac techník, ako sa držať v mantineloch objektivity a nezaujatosti. Môžeme sa čudovať i pochechtávať i nad ďalšími dohovormi z hotela Holiday Inn, ale pokiaľ beží o súkromníkov, to je tak asi všetko.
Kde končí zábava, je účasť štátnych - populárnejšie "verejnoprávnych" (STV a TASR) - bossov na mejdane s Mečiarom. Predovšetkým pána Materáka, ktorý kvôli tejto neodkladnej záležitosti zmeškal dokonca vlastnú tlačovku STV. Tu treba povedať jednu najzásadnejšiu vec: STV je financovaná z koncesií všetkých nešťastných poplatníkov, aj nevoličov HZDS (ak by sme chceli byť veľmi zlomyseľní - tí sú možno väčšinou od platenia oslobodení). Zajtra môže prísť Budaj ako predseda LDÚ a pozajtra všetci partajní predsedovia a žiadať to isté - diškurz o "mediálnej politike" s generálnym riaditeľom "VEREJNOPRÁVNEJ" TV. A bez ohľadu na stav preferencií, bude im pán Materák MUSIEŤ vyhovieť. Ak Mečiar áno, Patkoló prečo nie??
Tadiaľ cesta nevedie - leda ak do pekla. Práve preto boli vymyslené televízne rady (kuratóriá), aby fungovali ako nárazníkové pásmo medzi politikmi a generálmi tzv. verejnoprávnych inštitúcií. Je na to veľmi dobrý dôvod - či Mečiar, či Schuster, či Dzurinda - v spojení so závislosťou na štáte je to vždy politická intervencia. O funkčnosti a účelnosti TV rád (nielen na Slovensku) si môžeme myslieť svoje, pán Materák má ale SYSTÉMOVO ZAKÁZANÉ nechať sa školiť z "mediálnej politiky" a vzorného spravodajstva od predsedu ktorejkoľvek strany.
Nič na zákaze nemení, že sa blížia aj parlamentné voľby a so zmenou mocenských pomerov sa začína prirodzene strachovať o svoju pozíciu. Predstavme si takto, ako by Materák zareagoval na podobné pozvanie pred tromi rokmi; erdžal by od smiechu a nemal by čas. Práve totiž zariaďoval "internačný tábor" na 28. poschodí pre televíznych poskokov toho Mečiara, k nohám ktorého sa teraz úslužne priplazil.
Golem dostal do čela šém, vyliezol z diery a zem sa zachvela. "Búranie berlískeho múra medzi HZDS a médiami" (Miloš Mistrík, člen rady STV!!) začalo mimoriadne oplzlým spôsobom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
