celkom sami. Tak chodil aj poslanec Kornel Stodola po Šariši.

Poslanci dosť často chodili medzi svojich voličov bez ohlásenia najmä na vidiek. Stretnutia s ľuďmi boli neoficiálne, spontánne a trvali tak dlho, ako to vyžadovali okolnosti, aj niekoľko dní. Poslanec Stodola prišiel v roku 1922 do Šarišskej župy do Sabinova, Zborova, Kendíc a občania ho pozvali do Lemešian "vo veci vážnosti svojej obce". Neodmietol, veď to boli jeho voliči. Chýr o Stodolovej prítomnosti sa rozletel po celej župe a zo stretnutí s dvoma-troma ľuďmi boli veľké ľudové zhromaždenia ako v Zborove a Kendiciach. Do Sabinova prišiel preto, aby sa presvedčil o situácii medzi živnostníkmi. Remeselníci ho predtým písomne požiadali o pomoc, aby zaviedla vláda poriadok do živnostenského stavu novými zákonmi, ktoré by zamedzili činnosť nelegálnych živlov, ako označovali remeselníci svojich nevyučených konkurentov. Poslanec Stodola sľúbil, že bude čoskoro na Slovensku v platnosti nový živnostenský poriadok a bude obsahovať aj "podmienku dôkazu spôsobilosti". Zúčastnil sa i na zasadnutí mestskej rady v Sabinove, kde ho požiadali o pomoc v oblasti školstva. Išlo konkrétne o pridelenie gymnázia mestu, nakoľko do tejto školy chodili študenti zo 72 obcí.

Zborovčania si po vzniku ČSR porobili poriadok, poopravovali domy, cestu. Chceli si postaviť obecný dom, byty pre učiteľa aj organistu i novú školu. Chuť do práce pre zveľadenie Zborova im dodával aj Ján Linhardt, tzv. Amerikán, ktorý po návrate z Ameriky začal zavádzať rôzne novoty. Medzi nimi bolo aj zriadenie ľudovej knižnice na americký spôsob v jeho vlastnom dome. Poslanca Stodolu požiadali Zborovčania o intervenciu, aby im štát pridelil pozemok s tým, že byty, školu aj obecný dom si postavia sami. Keďže štát na nich pozabudol s výplatou náhrady za vojnové škody, na rozdiel od okolitých obcí, mal Kornel Stodola o starosť viacej.

V Kendiciach sa zišli roľníci aj z iných obcí na ľudovom zhromaždení, na ktorom skoncipovali aj petíciu proti dovozu poľnohospodárskych plodín zo zahraničia a túto mal predložiť poslanec Stodola vláde i parlamentu: "Žiadame ochranu proti dovozu zahraničných plodín, veď stav roľníkov prichodí následkom predávania a dražoby do najväčšej krízy." Týmito slovami sa končila petícia s hárkami podpisov šarišských roľníkov.

V Lemešanoch mu predostreli žiadosť za ďalšie ponechanie slúžnovského úradu, ktorým už získala obec na vážnosti. V opačnom prípade by to bola pre ňu určitá degradácia. Ako vidno, poslanec to nemal jednoduché.

Tak, ako sa domáhali svojich práv živnostníci v Sabinove, v Košiciach sa zase snažili zastrešiť ich pod jednou organizáciou v rámci ČSR. Iniciátormi boli Július Kustra, známy kníhkupec, Jozef Seitz, údenár, Anton Höbzel, natierač a majiteľ práčovne. Na stretnutí živnostníkov a obchodníkov v Košiciach sa uzniesli na založení pobočky Obchodníckej jednoty československej (jej ústredie bolo v Brne). Na zhromaždení boli aj zástupcovia školstva, kultúry, priemyslu a štátnej správy. Zachovalo sa úvodné vystúpenie riaditeľa Reálneho gymnázia v Košiciach Karola Murgaša, ktorý okrem iného povedal: "Keď hľadíme na obchodníctvo ako na sústavu konajúcu kolovanie krvi v národnom tele, hlavnú tepnu vybiehajúcu zo srdca národa a rozptýliacu sa na tisíce vetiev, rozbiehajúcich sa až do najmenšieho palčoka, keď hľadíme na priemysel ako na národné svaly, ktoré vzbudzujú rešpekt v iných národoch a zaplavia našu postať plodmi sviežej tvorivej práce, ako by nejasal radosťou vidiac tieto dve vrstvy povznášať sa nad osobnú sobeckosť a prejavovať pochopenie pre vyššiu spoločnú prácu silne pribarvenú národným sebavedomím a spoločenským citom. To znamená v mojich očiach tu, na najzanedbanejšom východe, vedomé liečenie najnutnejšieho úda nášho národného tela."

Obchodnícka jednota začala vyvíjať užitočnú činnosť pod vedením predsedu J. Kustru, podpredsedu J. Seitza, jednateľa A. Höbzela, tajomníka Jozefa Černého, správcu Slovenskej tlačiarne. Za pokladníka zvolili krajčíra M. Šoltésa, za členov výboru obchodníka K. Vojtechovského, reštauratéra J. Rohlenu, hostinského V. Pavlíčka a výrobcu liehovín J. Šika.