Košiciach, sa experti zaoberali aj BSE (bovinná spongiformná encefalopatia). O tomto strašiakovi súčasnej doby sme sa porozprávali s povereným vedúcim katedry infektológie a tropickej veterinárnej medicíny Univerzity veterinárskeho lekárstva (UVL) v Košiciach a zároveň odborníkom na túto chorobu doc. MVDr. Milanom Trávničkom, CSc.
Podľa doterajšieho priebehu u nás sa BSE sa vyskytuje hlavne na strednom Slovensku Prečo práve v tomto regióne? "Na Slovensku boli potvrdené už štyri prípady výskytu BSE. To však neznamená, že situácia je vážna, pretože všetky ostatné zvieratá z týchto stád sú negatívne. Všetky nevyhnutné opatrenia sa prijali preto, aby sa mäso z infikovaných zvierat nedostalo na ľudský konzum. A prečo sa prípady vyskytli práve na strednom Slovensku? Je to zatiaľ len úvaha, ale v tomto regióne, počnúc od Oravy až dole po novohradský Lučenec existuje zvýšený výskyt Creutzfeld-Jacobovej choroby u ľudí. V tomto pásme je vyšší výskyt tejto choroby v tzv. familiarnej forme, ktorá je geneticky kódovaná. Rozhodne však nepresahuje celosvetovú normu, čo je jeden prípad na milión ľudí. Taktiež sa ešte nikdy nedokázalo, že by BSE bola prenosná na človeka."
Aby odborníci dokázali správne analyzovať situáciu na strednom Slovensku v súvislosti s týmito chorobami , realizuje sa v tomto regióne spoločný intenzívny výskum Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave a UVL.
Donedávna sa hovorilo, že jediným zdrojom vzniku BSE u dobytka je kŕmenie mäsovokostnou múčkou. Podľa najnovších informácií však vedci zistili i ďalšie zdroje nákazy.
"Pochopiteľne, keď začalo stúpať množstvo nakazených zvierat, hovädzieho dobytka, vo Veľkej Británii, prvé, čo sa zistilo, bolo, že boli kŕmené mäsovokostnou múčkou vyrobenou z oviec, ktoré boli infikované. Kým sa táto príčina rozpoznala, uhynutý dobytok bol podobným spôsobom spracovaný. Táto úvaha už však dnes nie je jediná. Sú aj ďalšie teórie, akým spôsobom mohlo dôjsť k vzniku BSE u hovädzieho dobytka. V súčasnosti sa hľadajú ďalšie príčiny, alebo sa sleduje, akými spôsobmi mohlo dôjsť k prenosu choroby. Najmä pri posledných prípadoch vo Veľkej Británii, u zvierat narodených po roku 1996, pochádzajúcich zo zdravých rodičov a postihnotých BSE, je dosť ťažko vysvetliť nákazu podľa tejto teórie - kŕmením mäsovokostnou múčkou. Takisto ani prípady na Slovensku sa nedajú vysvetliť týmto spôsobom. U nás totiž dobytok nebol kŕmený mäsovokostnou múčkou. Možno, keď bol dobytok mladý, dostával mliečne zmesi, v ktorých bol infikovaný tuk. To sú však všetko zatiaľ len nepotvrdené dohady."
Ako však doc. M. Trávniček dodal, najznepokojúcejšia je teória, s ktorou sa odborníci zoznámili v septembri vo Veľkej Británii: "Hovorí sa v nej, že pôvodca BSE je údajne schopný prežívať vo voľnej prírode. Nie je to ani baktéria, ani vírus, je to infekčná partikula. Má mimoriadne vlastnosti a táto teória vznikla preto, lebo nové prípady, kde sa tie súvislosti, doteraz známe, sa objavili, nedali potvrdiť. Uvažuje sa preto, či aj iné spôsoby neprichádzajú do úvahy. Môže ich byť totiž viac. Sú to veľmi komplikované veci, na ktorých treba ešte dlho pracovať. Naši ľudia však môžu byť pokojní, pretože hygienická služba Štátnej veterinárnej správy i ministerstva zdravotníctva prijali absolútne všetky opatrenia. Dokonca sú prísnejšie ako v Európskej únii. Ide o to, aby sa produkty z takto infikovaných zvierat nedostali vôbec do ľudskej potravy. Čiže u nás netreba mať obavy z konzumácie hovädzieho mäsa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
