kostola sv. Pavla v katastri staršej usadlosti, ktorá zanikla a volala sa Židov Potok. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1304. Chotár dediny je odlesnený, rovný s miernou pahorkatinou prechádzajúcou k Slanským vrchom. Nadmorská výška uprostred dediny je 240 metrov. Západne od obce na pravom brehu Torysy sa nachádzajú okrajové časti Šarišskej vrchoviny.
Petrovany spočiatku patrili šľachticom z hradu Šebeš, v 16. storočí sa ich zmocnili zemepáni Kendyovci, v 17. storočí Forgáčovci a v 19. storočí patrili Szirmayovcom. Pred niekoľkými rokmi sa súčasťou Petrovian stali aj Močarmany, ktoré v roku 1382 patrili Abovcom z Drienova, potom Soósovcom zo Solivaru. Z historických pamiatok je významný kostol sv. Pavla a budova Ústavu sociálnych služieb. V katastri dediny je aj Rozhlasový vysielaš pre východné Slovensko. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, bielením plátna, košikárstvom a príležitostnými prácami v lesoch. Sú slovenskej národnosti a pokiaľ ide o vierovyznanie, okrem rímsko-katolíckej je významne zastúpená aj evanjelická cirkev a. v.
V Petrovanoch bol v minulosti veľmi známy minerálny prameň uhličitej kyselky pod názvom Magaškut. Jeho vody boli charakteristické vysokým obsahom mangánu - až 13,09 mg na 1 liter vody. Mangán je v ľudskom organizme potrebný pre tvorbu enzýmov, buniek a krvi. Prameň s bohatou minulosťou pomaly upadá do zabudnutia a dokonca je znehodnotený poľnohospodárskou činnosťou a výstavbou diaľnice. Mladšia generácia o ňom už nevie takmer nič.
Na pravom brehu Torysy, sotva dva km od Petrovian je ďalšia usadlosť známa výskytom prameňov minerálnych vôd - Drienovská Nová Ves. Z histórie tejto dediny je známe, že jej kataster a samotná aglomerácia bola vykrojená z pôvodného chotára Židov Potok (usadlosť Židov Potok zanikla). Má oproti okolitým dedinám mladší pôvod a prvýkrát sa uvádza v roku 1335. Spočiatku patrila šľachticom Abovcom z Drienova a neskoršie po vymretí Abovcov pripadla Andrássyovcom. Obyvatelia dediny sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale aj pálením vápna a v 19. storočí tam postavili tehelňu.
V Drienovskej Novej Vsi sú dva pramene minerálnej vody. Jeden je v dedine pri železničnej stanici a má starší pôvod. Dokonca v minulosti boli pri ňom malé a veľmi jednoduché kúpele. Bližšie informácie sa o nich nezachovali. Pramene vôd majú charakter uhličito-horečnatej kyselky. Vody v prameňoch sa od seba líšia obsahom minerálnych látok a množstvom oxidu uhličitého. Starší prameň obsahuje 2 150 mg v jednom litri oxidu uhličitého s celkovou mineralizáciou 2 350 mg na liter vody. Vody z neho sa dodnes hojne využívajú ako prírodná stolová minerálka, ktorá je na okolí dosť vyhľadávaná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
