Teslu Stropkov a že zo sna sa dostane do reality. Keďže 20-ročný brankár Juraj Gyimesi (na fotografii) nechce ani túto súťaž považovať za cieľovú stanicu, preto sme sa zhovárali nielen o jeho ďalších túžbach a želaniach, ale aj o živote medzi žrďami na tejto úrovni.

Strážiť treťoligovú svätyňu je ľahšie, ako stáť medzi druholigovými žrďami? Môžete nám to potvrdiť?

"Je to naozaj tak. Prvý a najzásadnejší rozdiel je v tom, že v druhej lige chytá brankár pod väčším tlakom. Je to napokon náročnejšia súťaž, čo som si mohol overiť už v prvých minútach v Podbrezovej, kde sme absolvovali premiéru. Hra na tejto úrovni je totiž oveľa rýchlejšia, na rozdiel od tretej ligy rýchle presúvanie hry, dlhé pasy a nakopávanie lopty sú samozrejmosťou, čo núti gólmana, aby bol v každej situácií stopercentne koncentrovaný na dianie na ihrisku."

Nie je tajomstvom, že ste mladým a talentovaným brankárom. Napriek tomu, ako nováčika, nevyľakala vás druhá najvyššia súťaž?

"Vôbec nie! Azda aj preto, že mám zdravé sebavedomie, čo je pre tento post dobrá vlastnosť. Myslím si, že je pre mňa charakteristická už od žiackych čias, ale na II. ligu ma pripravoval aj tréner hlavne svojimi radami, takže počas jesene ma nič neprekvapilo."

Ako gólman ste mali jedinečnú možnosť posúdiť, čím sa líšili útočníci, a predovšetkým ofenzíva v oboch súťažiach?

"V prvom rade sa nazdávam, že nielen útočníci, ale všetci druholigoví hráči sú fyzicky lepšie pripravení. Upútala ma tiež kvalitnejšia hra hlavou v stretnutiach, ktoré som mali možnosť vidieť, pochopiteľne na vyššej úrovni je aj technická vybavenosť hráčov, prehľad na trávniku, darmo, druhá liga je druhá liga."

Ktorý z útočníkov vám narobil zatiaľ najväčšie starosti?

"Bezkonkurenčne Lelkeš z Trnavy, ktorý mi dal síce len jeden góly, ale zneškodnil som mu ďalšie štyri stopercentné príležitosti. Bolo vidieť, že je to futbalista z Mars superligy a v Spartaku hral iba preto, že tento útočník Petržalky sa potreboval po vážnom zranení rozohrať."

S výnimkou zápasu so Zlatými Moravcami ste nastúpili vo všetkých ostatných majstrovských stretnutiach. Z 23 inkasovaných gólov dostal Vranov na domácej pôde iba tri. Žeby celky v role hostí nehryzli tak, ako na domácej pôde?

"Každé mužstvo, ktoré hrá doma, sa vyburcuje ináč, ale čo je najpodstatnejšie pre nás, keď naše mužstvo hrá doma dopuje ho hlasivkami fantastické publikum. Navyše mám vo Vranove vynikajúce divácke zázemie, takže sa mi chytá oveľa lepšie ako vonku."

Čo vám, osobne, dala zatiaľ II. liga najviac?

"Skúsenosti. Sú na nezaplatenie, veď všimol som si veci, s ktorými som sa v tretej lige nestretával. Napríklad mnohí hráči vedia oveľa lepšie a efektívnejšie premieňať šance. Napokon aj v nedávnom derby s Humenným mali hostia jedinú príležitosť, ktorú premenili."

Ak je už reč o góloch, ktoré z inkasovaných si pripisujete na svoje konto?

"Jednoznačne prvý gól v Dunajskej Strede. Dostal som ho vari z vyše 30 metrov, a tak keď som lovil loptu zo siete, som sa poriadne červenal. Škrie ma aj inkasovaný gól v Žiari, ktorý som dostal za stavu 2:1 pre domácich. Avšak ako-tak ma uspokojilo aspoň to, že už neriešil nič."

Vraví sa, že človek nemusí byť smutný po prehre, keď urobil maximum pre čo najlepší výsledok. Mali ste po niektorom zápase takýto pocit?

"Mal. Konkrétne po stretnutiach s Trnavou a Nitrou. Dokonca aj v Senci som sa v bráne cítil od prvého hvizdu rozhodcu veľmi dobre, žiaľ domáci mali štyri také príležitosti, pri ktorých som nemohol zabrániť gólu. Napriek tomu si myslím, že som ešte mužstvo na začiatku II. polčasu podržal, škoda len, že sa naše mužstvo ani potom neuchytilo a nepridalo aspoň nejaký gól. Dobre mi však padlo, keď napriek inkasovaným gólom vo viacerých novinách vyzdvihli moje zákroky."

Mali ste možnosť vidieť všetkých brankárov. Ktorý z nich vás najviac upútal?

"Ťažko povedať, pretože brankári mali málo roboty, keď chytali proti Vranovu. Nazdávam sa však, že istotou na mňa zapôsobil najlepšie brankár Ličartoviec Jakubech, ktorý má bohaté ligové skúsenosti najmä z čias svojho pôsobenia v Prešove."

Netajíte, že táto súťaž je pre váš ďalší rast výbornou školou. Čo chcete v zime urobiť, aby vaša výkonnosť išla ešte vyššie?

"Nesmiem poľaviť v doterajšom úsilí, musím ďalej rozvíjať rýchlosť, pružnosť, čo považujem za samozrejmosť. Cítim však, že by som potreboval pridať na sile a pokiaľ ide o prácu v samotnom zápase, tú by som chcel skvalitniť v samotných prípravných stretnutiach."

Zatiaľ sa Vranov pohybuje na zostupových priečkach. Nebolo by pre váš ďalší rast lepšie dostať sa do kvalitnejšieho kolektívu?

"Netajím sa, že mojím cieľom je chytať raz v Mars superlige, ale nebránil by som sa ani dobrej ponuke z II. ligy. Na druhej strane by som však k účinkovaniu nášho kolektívu chcel povedať, že Vranov je síce predposledný, ale herne sklamal len v niektorých zápasoch. Škoda však štyroch domácich bezgólových remíz, hlavne s Ličartovcami, s Topoľčanmi, so Slovanom B a Zlatými Moravcami, lebo pri troške šťastia sme mohli týchto súperov zdolať a bezstarostne prezimovať v strede tabuľky. Je mi to ľúto hlavne preto, že funkcionári po postupe naozaj vyvíjali veľké úsilie, aby sme sa v druhej lige udržali a dobre hrali, žiaľ, my sme im to v zápasoch neopätovali. A z toho som najviac smutný."

Na záver dovoľte ešte otázku: pripravila pre vás druholigová jeseň nejaké mimoriadne prekvapenie?

"Nie, lebo do druholigovej brány som nastúpil už ako osemnásťročný štyrikrát v drese Trebišova. Mal som teda aké-také skúsenosti, vedel som do čoho idem, ale súčasne som si všimol, že naša druhá najvyššia súťaž je oveľa kvalitnejšia ako maďarská, čo som si overil medzi žrďami Demecseru."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.