čele s vicepremiérom pre ekonomiku Ivanom Miklošom. Potom, čo prezident, aj kvôli problematickým gastrolístkom, vrátil novelu zákona o dani z príjmov do parlamentu na opätovné prerokovanie, sa situácia čoraz viac zamotáva.
Ani majitelia reštauračných zariadení nie sú v názoroch na používanie, či prípadné zrušenie stravných lístkov jednotní. Jedna skupina tvrdí, že stravné lístky spôsobujú viac problémov ako úžitku, pretože spoločnosti, vydávajúce stravné lístky, si ponechávajú 2 až 3 percentá z ich hodnoty a termín fakturácie sa často predlžuje na niekoľko týždňov. "S lístkami sú len problémy. Návrh na ich zrušenie by stál za zváženie", povedali nám v michalovskej reštaurácii Roker.
Oponenti sú na druhej strane presvedčení, že zrušenie stravných lístkov by pre väčšinu reštauračných zariadení znamenalo výrazný odliv zákazníkov. "Nápad zrušiť stravné lístky a nahradiť ich finančnou kompenzáciou je hlúposť", tvrdí majiteľ reštaurácie Centrum v Humennom Milan Špak a dodáva: "Ak by zamestnanci dostali namiesto gastrolístkov peniaze, nestravovali by sa vôbec. A hlavne na východnom Slovensku, kde ľudia počítajú každú korunu. Okrem toho by sa použitie peňazí, určených na stravovanie, vôbec nedalo kontrolovať".
Ako sme sa presvedčili priamo v reštauráciách, prevažná väčšina zákazníkov platí za obed práve stravnými lístkami. Dá sa teda predpokladať, že po ich zrušení by počet stravujúcich sa
ľudí výrazne poklesol. Pre nejednu reštauráciu by to znamenalo koniec ďalšieho podnikania a presun zamestnancov na úrad práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.