politiky. Ani sobota nebude tým zázračným dňom, v ktorý medzi nás zostúpi oslepujúca žiara demokracie v doteraz nepoznanej kvalite a lesku. Prvého decembra sa stane iba toľko, že moc sa konečne začne rozkladať trochu proporčnejšie medzi centrum a regióny, než tomu bolo dodnes. So všetkými plusmi, ale aj mínusmi, ktoré takýto manéver obnáša.
V kampani, ktorú sme prežili bez ujmy na zdraví i preto, že bola takmer nebadateľná, rezonovali najmä sťažnosti na nezáujem voličov a malú informovanosť. Viní sa vláda, že neurobila pre propagáciu viac, i Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá údajne zakázala prezentácie v elektronických médiách. Rozčarovanie má však jedno skryté a banálne jadro; očakávania boli nastavené neúmerne. V urputnom zápase o "dobrú" reformu verejnej správy sa totiž táto operácia mnohými politikmi, mimovládkami a médiami nevykresľovala ako štandardná potreba, ktorú sme na Slovensku jednoducho zaspali a teraz dobiehame zmeškané, ale ako nový druh spasenia, ako vstupenka do samosprávneho raja z močiara "veľkej politiky". Tak to ale nie je - až zvolené nominácie začnú účinkovať, veľmi rýchlo sa presvedčíme.
Rozdiel medzi očakávaniami a súčasnou realitou predstavuje onú dezilúziu, ktorá sa už pred volebným aktom šíri. Treba si však aj povedať, čo sa vo veľkej eufórii zamlčiavalo: Existujú iba dva typy volieb, ktoré mávajú všade vo svete (väčšinou tesne) nad päťdesiatpercentnú účasť - parlamentné a prezidentské. Voľby iné, napríklad do druhých komôr zákonodarných zborov, Európskeho parlamentu a pod., a práveže aj komunálne a regionálne, málokedy prekročia túto hranicu. Skôr vypália hlboko pod. Plače sa teda predčasne a nad nesprávnym hrobom; ak sa celková účasť neprepadne veľmi pod 35 percent, stane sa iba toľko, že Slovensko sa pripodobní vyspelým krajinám.
Samozrejme platí, že čím vyššia účasť, tým reprezentatívnejšia demokracia. Preto výzvy občanom, aby prišli k urnám, majú svoj hlboký zmysel. Napokon, aj zvoleným politikom sa lepšie "žije" so silným ako slabým mandátom. Akú legitimáciu bude mať napr. predseda VÚC s podporou 10 percent voličov zo všetkých zapísaných?
Druhou stranou mince, ktorá sa nikdy nespomína, je ale tá, že viac občanov participujúcich na volebnom akte neznamená aj vyššiu kvalitu volebného rozhodnutia; jednoducho platí, že v okruhu tých, ktorí sa k účasti odhodlajú na poslednú chvíľu, je vyššie zastúpenie zle informovaných so slabým prehľadom o kandidátoch, kompetenciách i všeobecne o politike. Preto sa ani v zavedených demokraciách nepokladá nižšia účasť za apriórne zlo; ak pôjdeme do extrému, dá sa povedať, že tisíc voličov s najlepšími informáciami a znalosťou kandidátov si zaiste vyberie lepšie, ako sto percent zapísaných občanov.
Nech teda príde každý, kto má chuť a trúfa si prehrýzť sa listinami, popísanými menami častokrát aj stovky kandidátov. Nárek nad zlou informovanosťou a malým záujmom je však iba falošnou exhibíciou, väčšinou dezorientovaných aktivistov a opozičných politikov. Zavádzajúca je aj kritika ohľadne zákazu kampane; keby sme si vzali na pomoc ústavu, konkrétne články o slobode prejavu a práve na slobodné šírenie informácií, zistili by sme, že strany a kandidáti mohli v elektronických médiách vystrájať všetko okrem vysielania reklamných spotov. Úplne v súlade so zákonom by boli napríklad aj diskusie kandidátov, takisto nikto nebránil vysielateľom v informovaní o týchto voľbách. Reálne napríklad hrozí, že sa kvôli neprehľadným kandidátnym listinám vyskytne enormne vysoké množstvo neplatných hlasov; nikto nikomu ale nebránil v osvete, ako sa orientovať v nešťastnom volebnom systéme. Je to celé humbug - v televíziách a rozhlasoch bola zakázaná iba PLATENÁ politická reklama.
Kampaň teda dobre nevypálila, bola nehlučná a frustrujúca, na čom sa však podpísali najmä samotní kandidáti a ich strany. Je zaujímavé, aké reči kolujú o materiálnom zázemí partají a peňazovodoch z rôznych tendrov a spol. Štart do regionáliek však skôr naznačil finančnú mizériu. Iná úvaha našepkáva, že tieto voľby považujú strany za dôležité iba verbálne. Ankety, z ktorých vysvitlo, že informácie o vlastnom poslaní a kompetenciách nemajú ani niektorí nominanti na predsedov VÚC, hovoria tiež čosi.
Kampaň sa nevydarila, ako ostatne všetky doterajšie. Možno samotné voľby dopadnú lepšie - aj také čudo sa už na Slovensku sem tam prihodilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
