Michala). Vyburcovali sa, boli ako sršne a nie div, že Mišo aj Paľo sa podieľali na prvých dvoch góloch svojimi asistenciami. Spravodlivo si ich podelili. Obranca prihrával na prvý zásah, útočník na druhý. Starší z tejto súrodeneckej dvojice bol taký rozpálený ešte i po zápase, že vybehol zo šatne ako namydlený blesk a trielil do mrazivého večera. "Nebudem nič hovoriť," odbil zástupcov médií a už ho nebolo.

Ako to v takých prípadoch býva, post "hovorcu" musel chtiac nechtiac zobrať na svoje bedrá Pavol Segľa (na fotografii vľavo). "Odvtedy, čo som odišiel z HC do Popradu, som hral prvý raz na tomto štadióne ako súper. Bol to zvláštny pocit, hoci nakoniec veľmi dobrý, lebo to pre nás úspešne dopadlo. Dva body to je fantastické. Na horúcom košickom ľade to nie je každodenná záležitosť." Nie je to tak dávno, čo si Paľo zbalil veci, opustil košickú šatňu a namiesto vysedávania na striedačke po zranení uprednostnil hosťovanie v ŠKP. Určite sa chcel dvojnásobne vytiahnuť pred tými, ktorí ho tak dobre poznajú. Nebol však nervózny, neobával sa aj negatívnych reakcií publika? "Na to som sa nesnažil myslieť. Povedal som si, že pokriky z publika si nebudem všímať. Aj preto, že možno sa do HC ešte vrátim, tak načo provokovať tribúny..." Na rozdiel od niektorých iných, ktorí sa postupne ukázali medzi Podtatrancami, P. Segľa vie, že nominácia na duel nie je povinnosťou, ale výsadou pracovitosti, talentu a chuti. "Konkurencia na každý post je obrovská. Mení sa to, stále sú dajaké rošády v zostave. Musím ísť naplno, ak chcem hrať."

Duel rivalov sa dlho vyvíjal priaznivo pre hostiteľov, ktorí boli favoritom, no v poslednej časti prišiel pre mnohých možno aj nečakaný zvrat. Počuli sme Paľove presvedčivé slová o tom, že Popradčania si verili a ani na chvíľu neprestávali dúfať, že ak pridajú, dosiahnu zmenu skóre. "Hecovali sme sa v šatni cez prestávku pred posledným dejstvom. Išlo o to, aby sme siahli do rezerv a vyžmýkali sa na doraz. Oplatilo sa, vyšlo to. Zapli sme na vyššie obrátky. Dovtedy sme hrali na štyri útočné formácie, vo finiši to ale tréneri zredukovali. Asi sme mali viac síl a preto sme to otočili. Domnievam sa, že pre fanúšika to bolo príťažlivé stretnutie, muselo sa páčiť. Nechýbalo v ňom nič, čo má hokej mať." Aj tohto nadaného ofenzívneho hokejistu však trápi, že gólovo mu to nevychádza. Zatiaľ dal v sezóne len dva góly, jeden za Košice a druhý v ŠKP. "Už to musí prísť, to si stále hovorím. Čakám na lepšiu pohodu, aby som sa rozstrieľal. Dosiaľ je to dosť mizerné v mojom podaní." Objektívny divák si všimol, že aj druhé dejstvo zvládli policajti dobre, len v zakončení krivkali. "Veľakrát je to takto, že nepošleme puk do sieťky a potom prehráme. Tentoraz sme na to nedoplatili." Mimochodom, Podtatranci už tretí raz po sebe zaznamenali v stretnutí tri góly a zakaždým im to stačilo na plný bodový zisk. Vyzerá to tak, ako keby sa odrážali k ďalšej vydarenej sérii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.