Za falošné svedectvo si predĺžil trest o pol roka

Hodejov - Svoju krátku pamäť môže preklínať 45-ročný Miroslav Š. z okresu Bardejov, ktorý si v jednej cele odpykával trest s Róbertom R. z okresu

Rimavská Sobota. Róberta R. a jeho bratranca Gustáva R., odsúdili na štrnásť rokov za vraždu, ktorá sa odohrala ešte 13. júla 1995 v Hodejove, neďaleko Rimavskej Soboty. Obeťou bol Gabriel O. a bratranci mu, na miestnom cintoríne, každý raz strelil do hlavy z podomácky vyrobenej malokalibrovky. Pravdepodobne sa tak chceli zavďačiť miestnemu podnikateľovi, ktorému Gabriel O. niekoľkokrát vykradol obchod a od podnikateľa možno očakávali odmenu. Bratranci najprv zapierali, potom sa priznali, neskôr zhadzovali vinu jeden na druhého, čím sa vlastne navzájom usvedčovali. Súd ich naostatok uznal oboch vinnými z vraždy v spolupáchateľstve. Bratranci spoza mreží, už z výkonu trestu, niekoľkokrát požiadali o obnovu konania. Opäť sa snažili vinu zhodiť jeden na druhého. Róbert ako svedka, ktorý mu mal dokázať stopercentné alibi a nevinu, navrhol svojho "spolusediaceho" z cely, Miroslava Š. Najmä za drobné krádeže niekoľkokrát odsúdený Miroslav Š. na obnove tvrdil, že si veľmi dobre pamätá na to, čo sa odohralo pred viac ako piatimi rokmi, 13. júla 1995, neďaleko Hodejova. Úplnou náhodou sa do toho kraja vybral na návštevu za známymi a okolo desiatej večer prechádzal okolo cintorína. Stretol tam muža. Pristavil sa s ním na kus reči. Muž sa mu predstavil ako Róbert R. Potriasli si rukami, zoznámili sa, porozprávali sa o všetkom možnom a v tom čase začul od cintorína výstrel. Výstrel počuli obaja a dosť ich prekvapil. Neskôr okolo nich, smerom od cintorína, prebehol akýsi muž. Na otázku prokurátora, či si po toľkých rokoch naozaj všetko dobre zapamätal, prehlásil, že určite. Má vraj veľmi dobrú pamäť a pamätá si presne na dátum, miesto čas, ba i na meno dovtedy neznámeho muža, s ktorým sa práve vtedy zoznámil. Všetko sa mu v pamäti občerstvilo a vybavilo najmä potom, ako sa s Róbertom R. opäť stretol v nápravnovýchovnom ústave. Ukázalo sa ale, že pamäť Miroslava Š. nebola až taká geniálna, ako tvrdil. Už na obnove, keď sa ho prokurátor opýtal, či si pamätá i to, čo robil 8. júla 1995 dopoludnia, či večer 6. júla toho istého roku. Začal habkať. Najväčšia smola sa na Miroslava Š. ale navalila, keď si orgány činné v trestnom konaní začali preverovať, kde sa v tom čase svedok z obnovy nachádzal v skutočnosti. Zo záznamov vyšlo najavo, že Miroslav Š. sedel 13. júla 1995 vo väzobnej cele prešovského Nápravnovýchovného ústavu. V žiadnom prípade sa teda nemohol nachádzať pri cintoríne v Hodejove. Samosudca okresného súdu vymeral falošnému svedkovi trestným rozkazom za trestný čin krivej výpovede šesť mesiacov straty slobody v druhej nápravnovýchovnej skupine. Miroslav Š. prijal trest a predĺženie pobytu za mrežami o ďalší polrok, so stoickým pokojom. Proti trestnému rozkazu si ani len nepodal odpor.