Kopčík. Toto jeho životné krédo sa plne vzťahuje ako na jeho profesionálnu dráhu, tak aj na športové aktivity, sprevádzané popri dosahovaní najvyšších mét pádmi a úrazmi. Ambiciózny inžinier, narodený v Kežmarku 7.10.1951 po ukončení štúdia na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave, na katedre Fyzikálnej metalurgie a zlievania, s užšou špecializáciou na zváranie, nastúpil v auguste 1975 do n. p. Tatramat. Čoskoro však jeho sľubnú kariéru dramaticky zvrátil ťažký úraz, ktorý utrpel ako chodec pod kolesami autobusu 30.12.1977. Od tohto zlomového dňa sa začína boj o holý život, aby ho vystriedali trvalé následky na zdraví, najmä na zraku. V roku 1980 nasledovala operácia v Moskve. Úraz sa ohlásil s naliehavosťou opäť v roku 1983, keď sa oslabená sietnica na lepšom ľavom oku roztrhla a akokoľvek sa tomu vzpieral, v roku 1984 bol invalidizovaný v dôsledku praktickej slepoty. Ako sám hovorí, jeho život sa obrátil naruby. Najviac ho deprimovala skutočnosť, že stratil prístup k obrovskému množstvu informácií, keďže ani dostupné optické pomôcky mu neumožňovali čítať bežný text. Východisko mu poskytlo Rehabilitačné stredisko pre ZP v Levoči, kde absolvoval a osvojil si všetky zložky sociálnej rehabilitácie, najmä POSP a chôdzu s bielou palicou, ktorú bravúrne ovláda. Po absolvovaní rehabilitácie sa opäť za pomoci kolegov snaží začleniť do práce, ale bez ambície nájsť v pôvodnom povolaní realizáciu a uspokojenie. Orientuje sa na mimopracovné aktivity, ktoré uspokojujú a kompenzujú existenčné problémy. Je to predovšetkým šach a pohybové športy pre nevidiacich konkrétne turistika a kolky. Popri tom sa venuje organizačnej práci pre rovnako postihnutých na okresnej úrovni i v ústredí. Zdokonaľuje sa v POSP a ako inštruktor sa zúčastňuje s bielou palicou viacerých kurzov a turistickým akcií. Od januára 1989 pracuje v redakcii Nového života v Levoči s orientáciou na šport nevidiacich a techniku. Tomu zodpovedajú aj ním založené časopisy Pohyb a Novet. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Konečne sa mu stal šport métou realizácie svojich daností. V roku 1991 sa k tomuto postu pridružuje funkcia predsedu Federácie vizuálne handicapovaných športovcov ČSFR. Tu sa mu prichodilo rozhodnúť. Pochopiteľne dal prednosť športu pred novinárčinou. A tak sa od roku 1992 stal generálnym sekretárom Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska so sídlom v Poprade. Na svojom novom poste sa zhostil organizátorskej činnosti predovšetkým na poli rozvoja kolkov pre nevidiacich (v súčasnosti sa hrá 1. a 2. liga). Výsledkom aj jeho úsilia bolo uznanie bowlingu v roku 1997 na generálnom zhromaždení IBSA ako oficiálneho športu pre nevidiacich. Okrem toho položil základy zjazdového lyžovania nevidiacich na Slovensku, rozvinul tandemovú cyklistiku a v neposlednom rade sa pričinil aj o rozvoj ďalšej disciplíny streľby nevidiacich. Okrem organizátorskej práce náročnej na čas kompenzujúcou činnosťou je aktívny šport, plný driny, ale aj uspokojenia vlastných ambícií. Významná je účasť v paralympijskom hnutí. Jednou z aktuálnych je správa o založení PASu Paralympijskej asociácie Slovenska, združujúcej zrakovo a telesne postihnutých športovcov. Cieľom novovytvorenej asociácie je šíriť idey paralympijského hnutia s dôraznom na transparentnosť a čestnosť pravidiel účasti zdravotne postihnutých. Organizátorská práca naráža najmä na finančné obmedzenia týka sa to najmä prípravy handicapovaných športovcov na vrcholné súťaže. V tomto smere treba len závidieť zdravotne postihnutým v Španielsku, ako je o nich postarané zo strany štátu zásluhou ONCE. Štefan Kopčík prekročil rubikon a stal sa spolu s Kolbaským členom podvýboru IBSA (Kolbaský pre kolky a Kopčík pre zjazdové lyžovanie a streľbu NS). Samozrejme, že organizátorská, funkcionárska a samotná športová činnosť sa vzájomne prelínajú a vyžadujú si neobmedzený čas. Na ilustráciu iba z posledných dní: okrem toh
Najvýraznejšie športové výsledky Ing. Štefana Kopčíka:
1989 ocenenie najlepší športovec z popradského okresu, dostal sa ako prvý handicapovaný športovec medzi 10 najlepších športovcov. Toto ocenenie mu prislúcha aj po 10 rokoch (za rok 1999), 1990 majster ČSFR v kolkoch NS, V rokoch 1991 1995 šesťnásobný majster SR, 1998 člen družstva kolkárov, ktoré získalo majstra Európy, 1992 majster ČSFR, 1994 1999 majster SR v alpských disciplínach, paralympiáda Lillehammer 1994 5. miesto v zjazdovom lyžovaní B2 a 6. miesto v super G, kat. B2, dobrý výsledky dosiahol v EuroCup 95 99 a World Cup 98 99, 1997 Španielsko získal bronzové medaily v slalome a super G, paralympiáda 1998 Japonsko získal 2 bronzové medaily v kat. B2 (zjazd a super G), 2 strieborné v obrovskom slalome, na majstrovstvách Európy IBSA 1999 v zjazdovom lyžovaní na Plejsoch získal titul majstra Európy v zjazde a super G a 2. miesto v obrovskom slalome, je aj účastníkom ME 1993 a MS 1994 v cyklistike bez umiestnenia, 1995 3. miesto na ME v streľbe vo Fínsku, 1997 bronzová medaila na ME IPC vo Francúzsku, MS IPC v streľbe, Santander 1998 v Španielsku majster sveta v streľbe nevidiacich, svetový pohár IBSA v streľbe v Strasburgu, Francúzsko 2. miesto, v roku 1997 ostal cenu primátora mesta Poprad a v roku 1998 cenu mesta Poprad.
Autor: hreh
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
