rozhodnutie je na jednej strane nepochopiteľné, pretože odchádza v čase, keď sa krízou zmietanému Energetiku podarilo vyšplhať na sympatické ôsme miesto našej najvyššej regionálnej súťaže, no na druhej strane pre toho, kto detailne pozná veľkokapušianské pomery, jeho odchod až taký prekvapujúci nie je. "Svoje zdravie si veľmi vážim, rovnako rád mám aj svoju rodinu. Posledné stresy na oboje nevplývali práve najideálnejšie a tak som rozhodol odstúpiť," stručne zdôvodnil pohnútky, ktoré ho viedli k takémuto možno radikálnemu riešeniu nepríjemnej situácie. Možno sa jeho slová zdali niektorým ako okrídlené klišé, ktoré často znejú pri veľkolepých rozlúčkach, ale Július Hudák rozhodne nie je chlap, ktorý by táral do vetra. "Česť výnimkám, ktoré ešte stále pôsobia pri kapušianskom futbale, na mysli mám hlavne pánov Fedorca, Belána, Danáča, Bodnára či Rusnáka, ale v divákoch som sa hrozne sklamal. Odchádzam s čistým svedomím, veľakrát som pomohol, no akoby práve to mnohým prekážalo. Nie, nepotrebujem sa po novinách "vypravdovávať", ale som presvedčený, že ani jeden z tých, ktorí celý čas na mňa hromžili, by nepriložili ruku k dielu tak, ako ja," zvýraznil váhu svojich predchádzajúcich slov odchádzajúci prezident, ktorý sa musel často vyrovnávať s nespokojnosťou syna Dominika, na ktorého často diváci hromžili, že hráva len preto, lebo tatko sedí na prezidentskej stoličke. "Bolo mi chlapca ľúto a tak som sám trénerovi navrhol, aby ho radšej nestaval, lebo hoci má futbal naozaj rád, v skutočnosti pri ňom kvôli fanúšikom prežíval muky. Dominika som chcel poslať do Sobraniec už skôr, presnejšie po stretnutí so Svitom, ale nevyšli mi v ústrety. Vraj je prospešnejší pre Veľké Kapušany. Ale čo z toho, keď ho tu mali vlastní diváci v podstate za cudzieho?," položil si otázku Július Hudák, ktorý rezolútne odmietol špekulácie o tom, že keby nehrával syn futbal, ostal by naďalej vo funkcii. Rozhodnutie odísť v ňom zrelo dlhšie a po dôkladnej úvahe chcel abdikovať už pred ukončením jesennej časti. Nechal sa však ešte prehovoriť, aby pomohol dokočírovať neľahkú jesennú púť futbalistov Energetiku. Pri rozlúčke, ktorá bude už aj na papieri oficiálna práve zajtra, však bude musieť povedať zbohom a nie dovidenia. "Presne tak, vo funkcionárskych štruktúrach FK Energetik Veľké Kapušany by som v budúcnosti už nerád pôsobil. To, čo som zažil počas posledných mesiacov, mi úplne stačilo," dodal smutným hlasom. S futbalom však skončiť rozhodne nemieni. Po tom, čo sa jeho zdravotný stav stabilizuje, mu bude naďalej verný, veď aj štyri roky pri kapušianskom futbale mu pomohli pričuchnúť ešte viac k tejto najpopulárnejšej kolektívnej hre na svete. Naďalej bude navštevovať futbalové podujatie, isto zájde do neďalekých Sobraniec pozrieť sa na syna, ako sa mu tam darí. A možno po čase príjme ponuku z iného klubu. "Nikdy nehovor nikdy. Ani ja sa robote vo futbale nevyhýbam. Akurát si chcem oddýchnuť a potom niekedy v budúcnosti by som sa možno aj nechal nahovoriť. Teraz však potrebujem predovšetkým pokoj," uzavrel debatu Július Hudák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
