domácnostiach majú vlastné špeciálne recepty na to, ako nakladať kapustu. Táto úžasná zelenina s výbornými dietetickými vlastnosťami a množstvom vitamínov, bola známa už v starom Ríme. V kvasenom stave sa ju naučili uchovávať tatárske kmene, od ktorých receptúru prevzali aj Slovania.
Pestovanie kapusty bolo veľmi rozšírené. Sadili sa letné i zimné odrody do záhrad, na polia, ale najmä na úrodné plochy každoročne hnojenej pôdy, ktoré boli väčšinou pri potokoch, volali ich kapustniská. Kapusta totiž potrebuje veľa vody. Vysádzala sa buď zo semena alebo priesadami. Už so samotným sadením boli spojené rôzne obradové zvyky. Sadenie sa muselo zapiť pálenkou, aby kapusta dobre rástla, priesady sa kropili mliekom, aby bola kapusta biela. Niekde ju sadili spolu so žihľavou, aby dobre rástla a pri sadení mala byť tiež tehotná žena to preto, aby hlávky kapusty boli pekné veľké.
Dobre uskladnená kapusta vydrží veľmi dlho aj v hlávkach, a tak sa v jedálničku mohla objavovať po celý rok. Hlávky kapusty sa najčastejšie odkladali do pivníc pod domom, ale aj do komôr, alebo sa zakopávali do zeme. Z kapusty sa zužitkovalo všetko - vonkajšie listy a hlúbiky slúžili ako krmovina pre domáce zvieratá. Z hlávkovej kapusty sa robievali prívarky, udusená sa pridávala k cestovinám, alebo ju používali ako plnku do koláčov - kapustníkov. Z kyslej kapusty naše prastaré mamy varievali rôzne polievky, prívarky, obľúbené boli aj kapustové strapačky, udusenou kyslou kapustou sa tiež plnili koláče, dusená sa podávala k zemiakom a mäsu, alebo sa jedla iba tak, surová, ako významný zdroj vitamínu C v zimnom období. Ako všade inde aj na Horehroní patrilo nakladanie kapusty na zimu k udalostiam, na ktoré kládli domáci veľký dôraz. Kedysi ju chodili strúhať dom od domu majitelia strúhadiel tzv. strúhači či inak - drobáči. Okrem tradičnej bielej kapusty sa na Horehroní pestovala, a niekde dodnes pestuje, aj stará odroda tzv. čiernej kapusty, ktorá sa ľudovo nazýva virňa. Bola veľmi odolná voči zime. Pri jej nakladaní sa hlávky najprv umyli vo vode, vrchné listy sa olúpali a dali na povraz sušiť. Na týchto sušených listoch sa potom piekli placky a chlieb. Nakladaná kapusta musela vydržať aj pol roka, a preto jej príprave bolo treba venovať veľkú pozornosť. Najprv dôkladne vyumývali sud, potom na jeho dno položili sušený kôpor a zaliali horúcou vodou. Sud bolo treba zakryť, aby sa sparil a prevoňal. Potom túto vodu vyliali, sud ešte raz vypláchli a vyutierali. Až tak sa mohlo začať s nakladaním. Na dno suda dali kôpor, celý alebo pozdĺžne nakrájaný chren, kyslejšie jabĺčka a zmes hrubej soli, ktorú premiešali s rascou, čiernym korením a bobkovým listom. V Čiernom Balogu strúhajú kapustu spolu s cibuľou a červenou repou, ktorá jej dodá ružovkastú farbu a zaujímavú chuť. Kapusta sa potom kladie po vrstvách a zasype sa soľou s koreninami, samozrejme, musí sa dôkladne natlačiť. Pri nakrúcaní tak robila malá šesťročná Lucka, ktorá keď videla kameru, tak usilovne šliapala, až mala nožičky celé červené a vyštípané od soli.
Dobre natlačená kapusta sa zaťaží, nechá v teple asi týždeň, potom ju treba preniesť na chladné miesto a asi o mesiac sa z nej dajú variť všakovaké pochúťky. Okrem varenia ju kedysi používali aj ako liek - obklady z kyslej kapusty sa dávali na omrzliny, robili sa aj pri horúčkach či bolestiach hlavy.
Receptov na jedlá z kapusty je neúrekom, my vám prinášame dve tradičné horehronské pochúťky tak, ako nám ich ponúkli gazdiné z Čierneho Balogu.
Horehronský prekladanec - Čapnutô
Potrebujeme: 600 g údeného mäsa s kosťou alebo 400 g bez kosti, 400 g údenej klobásy, 500 g kyslej kapusty, 600 g zemiakov, vodu.
Postup: Na dno hrnca dáme časť kapusty, údené mäso, očistené zemiaky veľkosti slepačích vajec, znovu vrstvu kapusty, klobása, kapusta a navrch zemiaky. Zalejeme 1 l vody, uzavrieme a uvaríme domäkka. Na tanieri ešte polejeme opraženou slaninkou. Ak chceme mať aj polievku, pridáme viac vody a urobíme zátrepku z mlieka a múky.
Hladovica - Šajtľava
Potrebujeme: 2 l vývaru z údeniny, 300 g kyslej kapusty, 300 g zemiakov, hrsť sušených húb, 70 g slaniny, 50 g hladkej múky.
Postup: Vývar s kapustou doplníme osobitne uvarenými, na drobno pokrájanými zemiakmi, ktoré sme uvarili v troche osolenej vode. Pridáme umyté hríby. Zahustíme slaninkovou zápražkou. Dobre prevaríme a na konci rozhabarkujeme celý obsah, aby sa vývar zahustil uvarenými zemiakmi. Mäso sa podávalo ako samostatný chod spolu s chlebom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.