močiaroch pri prameňoch Nílu. Názov Abu Markub v arabštine značí Otec Črievička, pomenovaný je podľa toho, že má zobák v podobe ženskej črievičky. Je to veľký vták, ale len zriedkavo sa pošťastí ho uvidieť, lebo žije skryto v neprístupných mokradiach a je veľmi plachý. Európania týmto chýrom celkom neverili, poznali záľubu Arabov v rozprávkach. Abu Markuba považovali za výplod bujnej fantázie, asi ako ozrutného vtáka Noha či nesmrteľného Fenixa. Ukázalo sa však, že v tomto prípade sa skutočne jedná o žijúceho tvora. Belosi ho prvý krát uvideli v roku 1849 v papyrusových močariskách Dalu al Ghaza, čiže Gazelej rieky na juhu Sudanu. Potvrdilo sa, že Abu Markub je statný dlhonohý vták na prvý pohľad nápadný veľkým žltým zobákom podobným črievičke alebo člnku. Podľa tohto nezvyčajného zobáka ho vo väčšine jazykov pomenovali. Slovenský názov je člnkozobec kráľovský, vedecké meno má Balaeniceps rex (rex znamená kráľ). Člnkozubec pripomína bociana, je však mohutnejší, vysoký 150 cm. Na rozdiel od bocianovitých vtákov má krátky hrubý krk a nepomerne veľkú hlavu s nízkym chocholom v záhlaví a sivým operením. Lieta dosť ťažkopádne, ak je vyplašený, tak iba nízko nad trstinami, takže je obtiažne viditeľný. Keď sa cíti bezpečne, dokáže aj plachtiť vo veľkej výške. Za letu zaťahuje hlavu dozadu, podobne ako volavky. V močiaroch sa pohybuje pomaly a priamo kráľovskou dôstojnosťou, hlavu má sklonenú k hladine, aby videl korisť. Vydrží viac nehybne celé hodiny stáť a striehnuť na úlovok. Živí sa rybami, žabami, malými korytnačkami a inými drobnými živočíchmi. Obľubuje ryby dvojdyšníky, ktoré vyberá z bahna, do ktorého sa zahrabávajú. Hniezdi cez obdobie dažďov v júli a auguste, keď je vysoká hladina vody v močiaroch a suchozemské predátory majú prístup k hniezdam. Hniezda stavia z konárikov a stebiel vodných rastlín do výšky až 1 metra. Znáša dve svetlé modrasto-zelené vajíčka. Vyliahnuté mláďatá pokrýva nenápadný hrdzavohnedý páperček, vďaka ktorému sú v hniezde takmer nevideteľní. Pre utajený spôsob života člnkozobca dlho považovali za zriedkavého vtáka. Každá vzácnosť vyvoláva záujem zberateľov. Za člnkozobcom boli vypravované expedície lovcov i výskumníkov. Tiež v tomto prípade sa uplatnilo pravidlo, že ak niečo dôsledne hľadáme, potom sa to zvyčajne nájde. Okrem Sudanu objavili ešte stanovištia člnkozobca v Tanzánii, Rwande, Kongu a dokonca v južnejšej Zambii. Podaril sa aj odchyt živých zvierat a ich chov v zajatí. Dnes člnkozobce úspešne chovajú vo viacerých zahraničných zoologických záhradách.

Nakoľko mokrade, ktoré sú životným prostredím člnkozobca, nie sú doteraz významnejšou mierou narušované, nie je tento druh ohrozený. Vzhľadom k jeho pomernej nedostupnosti v barinatom teréne mu nehrozí ani väčšie nebezpečenstvo od lovcov a dravcov.