Vážené značne preriedené obecenstvo!
So smútkom v očiach musím konštatovať, že počas mojej tvorivej impotencie sa vaše rady neskutočne preriedili. Neviem, kam sublimovali tie kvantá čitateľov, ktorí redakciu zavaľovali podnetmi a rôznymi viac či menej inteligentnými poznámkami. Nemôžem povedať, že by to stále ešte nebolo obstojné, ale kam do chceme dotiahnuť, keď máme byť len obstojní? Je ten život o tom, byť len obstojným? Rozhodne nie, tak zahoďte zbytočný balvan skromnosti a ostýchavosti a konečne sa zasa podnetne rozpíšte. Keď to dokážem ja po roku, dokážete to vy celkom určite úplne hravo.
O čom by však malo byť Na Hlavu? Ťažko povedať, sám si už jednotlivé témy ani len nepamätám, viem len, že boli skvelé. Pri všetkej skromnosti.
Ani si neviete prestaviť, koľko vecí sa medzitým udialo a aké ťažké je zrazu začať znova písať a nadobudnúť ten pocit, že si to možno niekto aj prečíta. Rozhodne však nečakajte od týchto riadkov nejaké hlboko poučné témy. Každý z vás to bude aj tak vnímať inak ako ja. V tom je krása života.
Čo sa ale udialo za ten čas, čo som nepísal? Snažil som sa veselo si nažívať, vypestovať si jeden skvelý vzťah, trochu sa ukľudniť a tvrdo makať. A čo z toho sa mi podarilo? Nič. Teda vlastne tvrdo makať. Inak chlebík nebude. Skvelý vžťah prestal byť skvelým, lebo som sa ukľudnil až príliš a prepadol som márnivému pocitu, že konečne chápem ženy. S postupom času si uvedomujem, že nikdy som ich nechápal menej, ako teraz. Ani sa už o to nebudem snažiť (si vravím stále, kým sa o to opäť nepokúsim). Fantasticky som si užil ten najkrajší polrok, aký je v každom vzťahu len jeden. Veď to poznáte. Spoznávanie, objavovanie a hľadanie... Zrazu je človek milý, pozorný, rád kadečo vyskúša a objavuje. Varí večere, chodí do kina, nosí kvety, je romantický, a to až natoľko, že si ani neuvedomí, že po pol roku už na večere ani len nechodí, kvety prestal nosiť skoro úplne a namiesto objavovania toho druhého prepadne fandeniu vysoko duchaplným hádkam a polemikám o nesmrteľnosti chrústa. A za všetko môže istota. Nikdy si radšej nebuďme istí, veď aj v práci a škole sa dokážeme vypnúť k super výkonom najmä, keď máme na mále a nevieme, ako to skončí. Keď to vieme, motivácia sa nejako stráca. A tak je to asi aj vo vzťahoch. Stále by sme mali radi istotu nekonečného objavovania a skúmania, takže veľmi ľahko nám ujde to, že po chvíli s tým druhým nie je už najpodstatnejšie to, aby bola úžasnou milenkou, ale aby bola skôr chápajúcou partnerkou a kamarátkou, lebo zo začiatku je všetko optimistické a krásne, ale po čase prídu aj prvé hádky a konflikty, ku ktorým sa treba postaviť normálne a riešiť ich, namiesto toho, aby sme sa presvedčivo tvárili, že nijaké problémy nie sú. Jediné, čo ma v takýchto časoch teší je to, že v takýchto problémoch nikdy nie som sám, po čase do nich spadne aj niekto z okolia, a to sa potom ten stres znáša oveľa ľahšie. Menovať radšej ani nebudem, ale poriadnu (škodo)radosť z toho teda mám.
Čo vlastne z týchto chaotických viet vyplýva? Nebuďte si radšej nikdy istí a pre istotu sa stále správajte pozorne a príjemne, aby som si nakoniec mohol uvedomiť, že som sa tak mal správať aj ja (až najbližšie zasa pochopím, že ženy nepochopím). A hlavne sa tešte na sviatky, lebo bude voľno a všetci sa budú usmievať. Vy nebudete musieť do školy, čo vám otvorí dvere k niekoľkým super flámom, ktorých je takto okolo Vianoc požehnane.
A dajte si pozor na nedorozumenia, lebo niektoré trapasy sa vysvetľujú fakt ťažko. Z trapasov ma v poslednej dobe rozosmial najmä tento: Mladý muž sa rozhodol, že svojej milej kúpi darček. Už dlhší čas sa nevideli, a tak sa po dlhom uvažovaní rozhodol pre kúpu dámskych rukavičiek. Romantické a pritom nie príliš osobné. Doprevádzaný sestrou svojej milej kúpil v obchode pár bielych rukavičiek. Sestra jeho milej si kúpila dvoje nohavičky. Pokladníčka v obchode pri platení nedopatrením oba balíčky vymenila, a tak sestra dostala pár rukavičiek a mladý muž nohavičky. Bez toho, aby skontroloval obsah balíčku, poslal ho svojej milej aj s priloženým lístočkom: " Vybral som ich pre Teba, lebo som si všimol, že normálne ich nenosíš. Keby bolo podľa mňa, vybral by som také s gombičkami, ale Tvoja sestra nosí tiež krátke a tieto sa ľahšie sťahujú. Farba je možno trochu citlivá, ale predavačka mi ukázala svoje, ktoré nosila už tri týždne a skoro vôbec neboli zašpinené. Predavačka si vyskúšala aj tieto Tvoje a vyzerala v nich skutočne elegantne. Prial by som si, aby som Ti ich mohol prvýkrát natiahnuť sám, lebo kým sa uvidíme v piatok, už s nimi príde určite kde - kto do kontaktu. Keď si ich budeš sťahovať, nezabudni do nich vždy fúknuť, lebo pri nosení sa prirodzene trochu zapotia a navlhnú. Takto Ti dlhšie vydržia "čerstvé". Mysli na to, ako často ich budem chcieť v budúcnosti bozkávať. Dúfam, že si ich v piatok kvôli mne natiahneš. S láskou Tvoj milý. P.S.: Podľa novej módy sa teraz nosia trochu vyhrnuté, aby bolo vidieť kožušinu."
Tak a skúste vysvetliť takýto trapas. Veď je to na hlavu. Dávajte si teda pozor na zámenu, píšte a niekedy nabudúce dovidenia.
Autor: MAXX
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
