chorými, a čo to sa od postávajúcich "nechtiac" podozvedáme. Napríklad spoznáme choroby, o ktorých by sa nám ani nesnívalo, zistíme, že stále ten druhý má horšiu diagnózu..., jednoducho, určite sa tam nebudeme nudiť. Pri okienku sa nám z doplatku zakrúti hlava a možno aj hneď vyzdravieme. Ešteže toto miesto nenavštevujeme tak často, ako napríklad potraviny. Mňa však zaujímalo, ako sa na "vec" pozerá lekárnik, ktorý je v lekárni každý deň. Porozprával som sa teda s magistru farmácie, ktorá nedávno doštudovala a už štvrtý mesiac pracuje v jednej z lekární na košickom sídlisku Ťahanovce.
Čo vás motivovalo k tomu, aby ste pracovali ako lekárnička, prečo ste sa rozhodli študovať farmáciu?
"Chcela som pracovať s ľuďmi, mať možnosť im pomáhať. A prečo som sa rozhodla pre farmáciu? Bol to asi osud. Chcela som študovať medicínu, ale ostala som magistrou farmácie asi to tak malo byť."
Vašimi zákazníkmi sú vo väčšine prípadov pacienti, ako na vás pôsobia, aký z nich máte celkový pocit?
"Pracovať som začala hneď po škole. Spočiatku mi ich bolo ľúto, ale zvykla som si. Ľudia sú dobrí aj zlí. Ja sa napriek tomu snažím, aby som im nejako situáciu spríjemnila aspoň tým, že sa k nim milo správam, usmejem sa, pričom by som to robiť nemusela... Niektorí sú milí, iní si to ani nevšimnú a sú tiež aj takí, ktorí si moje správanie vysvetlia po svojom a potom to tak aj dopadne."
Čo Vás vie na zákazníkoch rozčúliť?
"Minule ma rozčúlilo to, keď sem prišla babka s plnou taškou preexpirovaných liekov a s receptami na ne zároveň. Opýtala som sa jej, či ich určite potrebuje, či ich nemá doma, ale skoro som zistila, že to nemá význam. Rozčuľuje ma, keď ľudia do seba pchajú lieky. Nikdy by som to nerobila, kým by som naozaj nemusela."
Ocitli ste sa niekedy v takej situácii, ktorá Vám nebola príjemná a nemilo na ňu spomínate?
"Našťastie nie, možno preto, že som tu ešte krátko. Spomínala som ľudí, ktorí si moje milé správanie vysvetľujú inak. Asi mesiac ma otravoval jeden chlap. Raz si prišiel vybrať lieky na recept, a potom som sa ho nevedela zbaviť. Chodil sem veľmi často a ja som oľutovala, že som sa mu vôbec prihovorila. Lenže ja si neviem predstaviť, že by som so zákazníkmi nekomunikovala. Jednoducho by som vydala lieky a nič... to nie je môj štýl."
Tým, že denne prichádzate do styku s chorými, riziko, že sa tiež nakazíte je veľké. Chránite sa nejako?
"Nie..., načo mám imunitný systém (smiech)? Ale nie, vážne, nijako sa nechránim, veď nakaziť sa môžete aj v autobuse, či v obchode, je to jedno. Nemyslím si, že by som od vtedy čo tu pracujem častejšie maródovala."
Vedeli by ste povedať, čo sa u vás predáva najviac vo voľnom predaji? Čo nakupujú mladí, čo starší, čo sa kupuje viac v lete a čo viac v zime?
"V každom ročnom období sa predávajú najviac analgetiká - lieky proti bolestiam. Tie nakupujú ako mladí, tak i starší. Potom sú to vitamíny, tie sa však predávajú najviac v zime."
Vedeli by ste odhadnúť, že ten, či tá je narkoman? Čo si nechávajú predpisovať?
"Áno, spoznám ich. Vedia o tom oni a viem o tom aj ja. Prichádzajú s receptami na Fortral, čo je ľahko dostupná droga, na rôzne antidepresíva, sedatíva, či anxiolitiká, teda lieky podávané pri častých, opakovaných stavoch úzkosti. Neľutujem ich, viem, že pre nich nemôžem nič urobiť. Ničia sami seba, ale je to ich vec."
Veľa sa hovorí aj o nootropikách - liekoch na zlepšenie koncentrácie, pamäte a duševnej výkonnosti. Odporučili by ste ich pri problémoch v škole svojim deťom?
"Určite nie! Ľudia sú v niektorých prípadoch "krátkozrakí" vrhnú sa na každú "novinku", pričom si neuvedomujú možné následky. Sú to lieky, ktoré predsa "pôsobia" na mozog, nikdy by som to svojim deťom nedala. Takto experimentovať? To teda nie."
Všetci vieme, že recepty písané tzv. "doktorským písmom" sú pre nás väčšinou nerozlúštiteľné, ale stalo sa vám, že ste nejaký recept nevedeli prečítať vy? Vedia vôbec ľudia čo majú predpísané?
"Nie, mne sa to ešte nestalo, väčšina receptov sú dnes písané cez počítač. Ale ak by sa tak stalo, myslím, že s niektorou z kolegýň by sme to rozlúštiť mali. Pomáha mi v tom aj kód. Niektorí o tom, čo majú predpísané nemajú ani poňatia, takže tí by mi v takomto prípade veľa nepomohli."
Za väčšinu liekov sa dopláca. Aký najvyšší doplatok sú pacienti ochotní tolerovať? Ako na vysoké doplatky reagujú?
"To záleží. Ak má pacient predpísaných viac liekov a doplatok je dajme tomu dvesto korún, zaplatia ich. Lenže, ak by mali doplatiť iba pri jednej krabičke, neurobia to. To je psychológia. Prijateľná hranica je asi dvesto korún. Je tu však jeden paradox. Za Viagru by pacienti boli schopní zaplatiť akúkoľvek sumu, pričom balenie obsahuje iba štyri tablety... Reakcie? Rôzne, väčšinou vybuchnú, rozčúlia sa, niektorí si však neuvedomujú, že ja za to nemôžem. Niektorí pacienti si myslia, že ak sa za liek uhrádza plná suma, napríklad rohypnol, že si ich automaticky môžu kúpiť vo voľnom predaji. Lenže opak je pravdou."
Robíte svoju prácu rada? Čo by ste zmenili?
"Áno, páči sa mi pomáhať ľuďom, baví ma táto práca a robím ju rada. A čo by som zmenila? Určite by som znížila doplatky, lenže to nemôžem."
Autor: Tomáš Dymura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
