ktorý, aspoň, pokiaľ ide o pivo, pomaly ale isto ovládli nadnárodné koncerny. Tie často dávajú pred kvalitou prednosť bombastickej reklame, ktorá na vás číha na každom kroku. Buďme však úprimní. Dnes bez plánovaného, strategicky cieleného "vymývania mozgu" zákazníka, prerazíte len málokedy a málokde. V tomto kontexte je preto zarážajúco nepochopiteľné, prečo popradský pivovar Tatran nevyužil šancu a v podstate bez veľkej námahy si neprekliesnil cestu prinajmenšom na český pivný trh. O čom hovorím?
Ako ste si iste všimli, pre českého predsedu vlády, Miloša Zemana sa popradské pivo stalo, po zlých novinároch, najčastejšie používaným slovom v jeho rétorike. Na nedávnom stretnutí s Mikulášom Dzurindom v Prešove, si znova neodpustil poznámku, že jeho troch priateľov z pivného moku z Popradu riadne prehnalo.
Predstavujem si, čo by urobil manažér pivovaru, napríklad v Amerike, ktorému sa nedarí až tak ako by si predstavoval a ktorého produkt už niekoľko mesiacov zadarmo "ospevuje" premiér inej krajiny, a ktorého bonmoty pretriasajú stránky všetkých novín. V prvom rade zažalujem Zemana. Samozrejme že si najmem najlepšieho právnika v krajine. Druhým krokom sú médiá. Ich sila je v Amerike (a nielen tam) obrovská. Treťou operáciou je nápad, slogan, myšlienka. Čo by ste povedali na niečo, nie príliš vtieravé: "Skúste, ako chutí pivo, do ktorého by si váš ministerský predseda neodložil ani zubnú protézu!" Nasleduje premyslená obchodná stratégia a obrovská reklamná kampaň. Médiá sú už vaše, budú sa o vás trhať. Koľko to bude stáť? Nepodstatné. O mesiac sú výdavky späť, o ďalší mesiac....
Vráťme sa domov. Skúste sa zastaviť v niektorých popradských podnikoch a spýtať sa barmana, alebo krčmára, aké pivo vám ponúkne. Šariš, Topvar, Budvar, Plzeň, Steiger, Zlatý Bažant. Tatran? Kdeže. Ten nemajú. Prečo aj. Nič navyše im neponúkne. Žiadnu svetelnú reklamu, chladiace a čapovacie zariadenie do prenájmu, ani prepytujem, poondiate podpivníky. Nič. Pýtate sa koľko kultúrno-spoločenských akcií počas roka miestny pivovar sponzoroval? Postačí vám jedna ruka. Nedávno som mal na jednej prezentačnej akcii v Tatrách "tú česť" hovoriť s marketingovými pracovníkmi popradského pivovaru. Budem úprimný. Nič svetoborné som nečakal, ale aj tak som ostal v šoku. O dôvodoch mojej srdcovej slabosti radšej pomlčím. A ešte úplne na záver. Užívacie práva na vyššie uvedený reklamný slogan vám milé marketingové oddelenie, ako správny lokálpatriot venujem bez nároku na honorár, respektíve províziu z predaja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
