prichádza, niekde je a niekam smeruje. Ale to vravím len tak, aby som nejako začala.
V nedeľu doobeda (vôbec neviem prečo to vyšlo práve na nedeľu), som stála vo svojej internátnej izbe a pozerala von oknom. Pri smetných bedniach stál človek. Vyzeral ako vyplašené zviera. Obzeral sa okolo seba a v krátkych prestávkach sa vracal k činnosti, ktorú väčšina toho, čo nazývame spoločnosťou, odsudzuje. Ten človek, ktorého som bez jeho vedomia sledovala z mojej príjemne vykúrenej izby, sa hrabal v odpadkoch a vyberal z nich sklenené fľaše. Potom ich utieral do novinového papiera. Domyslela som si, že vrátenie fliaš do obchodu je pravdepodobne jeho jedinou zárobkovou činnosťou. Vedela som, že je hladný, premrznutý a že sa neteší z pekného jesenného dňa ako ja. Zrazu sa ozvalo moje svedomie a vnuklo mi myšlienku niečo pre neho urobiť. V mojom úmysle ma zastavila jedna maličkosť. Človek, ktorý hľadal v odpadkoch svoje "živobitie", ten, ktorého mi bolo úprimne ľúto, zrazu ukázal svoju druhú stránku. Novinové papiere, do ktorých utieral fľaše, rozhadzoval všade na okolí, napriek tomu, že stál pár centimetrov od odpadkového koša. Poviete si, že je to drobný nezmysel. Ale práve drobnosti tohto typu o nás čosi prezrádzajú. Čo myslíte, odkiaľ prichádzajú bezdomovci? Zo svetlých a šťastných včerajškov? Pochybujem... Neochota prispôsobiť sa svetu navôkol zohráva na ich ceste najmenšiu úlohu. Tak prečo niekto príde o prácu, rodinu a strechu nad hlavou? A prečo iní prekonajú ťažké životné skúšky bez toho, aby sa ocitli na periférii človečenstva? Najskôr preto, že každý z nás má svoju cestu, po ktorej musí ísť.
Neviem, aké je byť bezdomovcom. Iba viem, že sa ním človek nestáva bezdôvodne. Je to jeho prístup k životu a svetu navôkol, čo ho privedie k smetnému košu a donúti ho živiť sa zberom starých fliaš. Ak sa ani v takej chvíli nedokáže spamätať a zamyslieť sa nad sebou, je mu život človeka bez domova asi súdený. Možno si poviete, že som prehnane krutá a príliš zjednodušene hodnotím niečo, čo mi je vzdialené. Lenže potom ste obyčajní alibisti, ktorí si vykupujú svedomie hádzaním drobných do klobúkov pouličných žobrákov v domnení, že im pomôžete vrátiť sa "späť". Všetko, čo sa stane, má význam, bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé. Bezdomovci sú tu preto, aby sme si my ostatní uvedomili, čo všetko máme a čo všetko môžeme stratiť. Oni si zas žijú svoj život, lebo musia čosi dôležité pochopiť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
