prostriedkov i obživy. Úloh a problémov bolo v povojnovom období viac než dosť. K tomu všetkému bola v okrese o takmer polovicu nižšia úroda ako v predchádzajúcich žatvách. Aby sa ako tak zvládlo zásobovanie obyvateľstva, zriadili v Humennom v roku 1945 tzv. skladištné obilie, do ktorého musel každý roľník odovzdať prebytky zrna, ak tieto presahovali 250 kilogramov na člena jeho rodiny. Zároveň sa začala naturálna výmena, za obilie dodávalo Humenné drevo Trebišovu, Michalovciam i Kráľovskému Chlmcu. Veľmi zlá situácia bola aj v zdravotníctve. Obyvateľstvo trpelo podvýživou, vysoká bola detská úmrtnosť, šíril sa škvrnitý týfus a ďalšie infekčné choroby. Humenskú nemocnicu, ktorá slúžila aj pre okresy Snina, Medzilaborce a Vranov nad Topľou, Nemci tak ako aj iné zariadenia, nenechali na pokoji, úplne ju vyrabovali. Len vďaka nevšednému úsiliu obyvateľstva a miestnej správy mohla svoju činnosť obnoviť už vo februári 1945. Bolo tu 140 postelí, piati lekári, 8 sestier, 4 medici a 7 sociálnych pracovníčok. Treba zdôrazniť, že bola prvým obnoveným zdravotníckym zariadením na oslobodenom území.
Autor: Jozef Hrubovčák, Humenné
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
