takmer na úrovni námestia Kikar Zion, keď nás ohlušia dva za sebou nasledujúce výbuchy. Vidím záblesk ohňa a postavu mladého muža ako padá na zem a rukami si chráni tvár. Takmer v tom istom okamihu pretne vzduch vreskot ľudí, ktorí sa v panike rozpŕchnu na všetky strany.
"To je 'pigua' - teroristický útok. Musíme odtiaľto čo najskôr vypadnúť," hovorí môj izraelský priateľ Tali. "Zostaň v aute," dodá, keď vidí, že si odopínam bezpečnostný pas a otváram dvere auta. Vzduch je okamžité nasiaknutý dymom, ktorý so sebou nesie pre mňa doteraz nepoznaný zápach. Zatvárame okná a snažíme sa otočiť auto. Všade znejú sirény a poplašné zariadenia okolitých obchodov, ktoré sa spustili tlakovou vlnou. Prichádza policajné auto. Stojíme mu v ceste. Mladá žena v uniforme vyskočí z dodávky a búcha nám na zadnú kapotu.
Niekto si sadá na zadné sedadlá nášho auta. Asi 20-ročný chlapec nás prosí, aby sme jeho vzlykajúcu priateľku odviezli do nemocnice. Nie je zranená, len je v šoku. Nemáme so sebou vodu, a tak jej ponúkame mandarínky a žuvačky. V rýchlosti zavoláme priateľom, že sme v poriadku. Na ulici sa všetci snažia skontaktovať sa mobilmi so svojimi blízkymi, mnohí plačú. Mladému páru v našom aute sa nepodarí dovolať. Rovnako márne sú zrejme aj pokusy ženy v prázdnom autobuse v protismere, ktorá nervózne gestikuluje rukami, krúti hlavou a vodičovi podáva mobil. Nápor na mobilnú sieť v Izraeli býva po výbuchoch taký silný, že v priebehu niekoľkých minút dochádza k jej zlyhaniu.
Najbližšou bočnou ulicou unikáme preč od miesta explózie. Je to práve ulica, kde - ako sa dozvieme neskôr - o niekoľko minút vybuchne ďalšia - tretia - bomba nastražená v aute. Do centra sa zo všetkých strán rútia sanitky, policajné autá a členovia pohrebného bratstva Chevra kadiša, ktorí po útokoch zbierajú pozostatky obetí a čistia miesto od krvi. O chvíľu zastavujeme pri nemocnici. Plány na večer v džezovom klube rušíme a rozhodneme sa vrátiť domov. Volíme čo najmenej frekventované cesty.
"Teraz je najdôležitejšie vyhnúť sa nehode. Panika po výbuchu sa vždy prenesie aj na cesty," povie Tali na vysvetlenie, keď auto pristavuje pri obrubníku a necháva prejsť civilné vozidlo, ktoré nám trúbením dáva signál, aby sme uvoľnili cestu. V priebehu našej asi desaťminútovej cesty domov sa to zopakuje ešte niekoľkokrát.
Prichádzame k trhovisku Machane Jehuda, kde policajti oblečení v civile so samopalom na pleci zastavujú autá smerujúce do centra a naskakujú do nich. Prichádzam domov a s priateľmi sledujeme správy. Na obrazovke sa v pravidelných intervaloch objavujú čísla nemocnice, radnice a reštaurácií, ktoré boli najbližšie k explózii. Náš telefón neustále vyzváňa. Snažíme sa ukončiť rozhovory čo najskôr, aby sme neblokovali linku. Spať ideme až vtedy, keď sa ubezpečíme, že všetci naši známi sú v poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
