Zaujímavú tým, že vlasť, za ktorú hrajú, poznajú sjkôr ako turisti. Bratia sa narodili ako synovia chorvátskych rodičov v Berlíne, vyrástli vo Weidingu, kde chodili aj do školy. Práve tu, v tamojšom Rapide, začali s futbalom, pokračovali v Herthe Zehlendorf, aby sa ich cesty rozišli. O dva roky starší Niko začal hrať za berlínsku Herthu, pokračoval v Leverkusene (kde sa opäť stretol s Robertom), nasledoval Hamburger SV a Bayern Mníchov (kde sa opäť stretol s Robertom). Robert Kovač sa do povedomia futbalovej verejnosti azda najviac zapísal v Leverkusene, v roku 1999 mu magazín Kicker udelil ocenenie Vychádzajúca hviezda Bundesligy roka 1999. Práve v tomto roku sa Robert dostal do chorvátskeho áčka, jeho brat Niko bol v tom čase reprezentantom už tretí rok. Debutoval proti Maroku na Turnaji štyroch v Casablance v roku 1996. Nasledovala smola, v Bundeslige po šľapáku protihráča skončil v decembri 1997 so zlomeným členkom a lýtkovou kosťou. Tým protihráčom bol borec z VfB Stuttgart, Zvonimir Soldo, v repre Chorvátska najlepší Nikov kamarát... Účasť na MS 1998, kde Chorváti získali krásny bronz, tak bola pre Nika pasé. V reprezentácii sa objavil v septembri 1999. Tu sa opäť stretol s Robertom... S tým sme sa stretli aj my, v Prahe, po zápase Sparta - Bayern. Ochotne odpovedal na všetko, na čo sme sa ho opýtali, trošku zneistel pri politickej debate v samotnom závere. Tu sme chceli vedieť viac, Robert Kovač sa už vyjadrovať nechcel. Hádam ho uvaríme, povedali sme si s poľským kolegom, nestihli sme. Prišiel Ottmar Hitzfeld, tréner Bayernu, mrkol na hodinky, povedal Schnell a nahnal mníchovské ovečky do autobusu s obrovským nápisom FC Bayern München EV. Poďme však na "dotazník" s Robertom Kovačom.

*****

Ako sa cítite v Bayerne?

"Ďakujem. Veľmi dobre."

V Nemecku ste už prešli viac klubov. Hodnotenie Bayernu z toho hľadiska?

"Skvelý klub! Patrí k tým najúspešnejším, a to nie len v Nemecku, od čoho sa odvíja všetko ostatné. MNíchov je v súčasnosti v Nemecku hlavným mestom futbalu, aj preto je dobré hrať práve za Bayern."

Čo si myslíte o modele Ligy šampiónov? Je dosť kritizovaný kvôli náročnosti na hráčov. Veľa zápasov, vraj až zbytočne veľa..

"Pravdou je, že zápasy sú rozložené na nie veľa hráčoch. Je to isté negatívum, na druhej strane, sú to všetko hráči, ktorí majú predpoklady na víťazstvo. Aj preto je potrebné, aby mali mužstvá v Lige šampiónov čo najviac dobrých hráčov."

Čo ten počet zápasov?

"Ak ste v takom klube, ako je napríklad Bayern, hráte ligu, Champions League a k tomu v reprezentácii, tak to je náročné. Ale s tým musíte rátať a musíte sa na to pripraviť. Taký je futbal dneška."

Bayern a Liga šampiónov?

"Pokúsime sa ju vyhrať."

Čo vy a chorváčtina?

"No, nie je to stopercentné. Preto používam nemčinu."

Ste rád, že hráte za Chorvátsko?

"Áno, samozrejme. Je to pre obe strany prospešné."

Mohli ste hrať aj za Nemecko. Narodili ste sa, ako vy, tak i váš brat Niko, v Berlíne, vyrástli ste v Nemecku, bol by to len malý byrokratický problém.

"Mojim vzorom boli stále chorvátski hráči. A krajina mojich rodičov je aj mojou krajinou. O tom niet pochybností. V tomto prípade však niet o čom diskutovať aj preto, že ešte pred siedmimi rokmi, keď som bol v Zehlendorfe, ma oslovil tríéner Blaževič. Vyslanci mojej vlasti vtedy chodili po Európe a hľadali hráčov s chorvátskym pasom."

Pýtať sa, s kým si v klube rozumiete, je asi zbytočné.

"Jasné, Niko."

Pekne sa stretávate, Leverkusen, repre, Bayern.

"Áno. Som rád, že sme opäť spolu. Musíme hrať v Bayerne dobre, aby nás tu chceli spolu i ďalej (smiech)."

Skúste futbalovo charakterizovať brata.

"Skvelý defenzívny záložník. Jeden z najlepších v Bundeslige. Možno aj najlepší."

Vôbec, aký to bol pocit, keď ste prvýkrát nastupovali za Chorvátsko?

"Bol som plný hrdosti. Zvlášť vtedy, keď som stál s ostatnými v rade, mal ruku na srdci a spieval chorvátsku hymnu. Celá naša vlasť, Chorvátsko, tak to ide... Ruka, ktorú som si tu držal (Robert Kovač ukazuje na hruď - pozn. red.), sa mi triasla. Bolo to niečo fantastické! V tom momente sa stal skutočnosťou sen, o ktorom sme snívali už v detstve."

Chorváčtina vám nejde stopercentne, hymna vám išla?

"To je niečo iné. Hymnu viem stopercentne. Aj keď tie slová necítim zvukovo asi tak ako iní spoluhráči v chorvátskom tíme. Ide Naša cjela domovina Hrvatska a ja pritom myslím v nemčine, takže Unser Ganzes Heimatland Croatien. Pocit mám však rovnaký. My Chorváti sme veľkí patrioti."

Je iné byť medzi Chorvátmi v repre ako meduzi Nemcami v nemeckom klube?

"Asi áno."

V čom?

"Medzi Chorvátmi som uvoľnenejší."

Ako hodnotíte súčasného chorvátskeho trénera Mirka Jožiča?

"Doviedol nás k úspechu, k postupu na MS a práve to je najpodstatnejšie. Pri posledných stretnutiach, psychicky náročných, so Škótmi a Belgičanmi, však bola podstatná práve jeho práca. Mal ohromný podiel na našom úspechu v týchto stretnutiach a na tom, že sme cítili, že sa nám hrá dobre."

Kto je najlepším hráčom chorvátskej reprezentácie súčasnosti? Také veľké hviezdy, myslíme s tak výraznejším odstupom od odstatných, ako bol trebárs na MS 1998 Davor Šuker či Robert Prosinečki, teraz v chorvátskom tíme nie sú.

"Tento tím nie je postavený na jednotlivých hráčoch, individualitách. Je to jeden kolektív, orchester, ktorého silou je to, že je dobre zladený. Ak by som však mal niekoho vyzdvihnúť, tak je to Tudor, ktorý hrá výborne v Juventuse Turín, či Bokšič."

Spomenuli sme MS vo Francúzsku, kde Chorvátsko získalo bronzové medaily. Ako ste vy prežívali tento úspech.

"Pre našu krajinu to bolo veľmi dôležité. Zrazu o nás vedel celý svet a znamenalo to strašne veľa aj pre všetkých Chorvátov. Veď náš samostatný štát existoval len krátko, po tom, čo si ho Chorváti vybojovali vo vojne."

Čo MS 2002?

"Tešíme sa a chceme ukázať, ťe šampionát vo Francúzsku nebol náhodný. Sme ešte silnejší."

Na záver: zaujímate sa o politiku?

"Nie, tá ma nezaujíma. Len tak, normálne..."

Spolu s bratom ste však podpisovali petíciu proti vydaniu chorvátskych generálov do Haagu.

"Hmmm... A?"

Takže sa o politiku zaujímate.

"Nie, platí, čo som vravel. To však bolo niečo iné. Vy by ste to asi nepochopili, sme iná mentalita."

...prichádza Hitzeld a zatlieska rukami...