obťažnosti: základnú a vyššiu. V rámci pripravovaného školského zákona by totiž mala platiť vyhláška ministerstva školstva o ukončení štúdia na stredných školách.
Základnú maturitu by mali absolvovať tí, ktorí sa nebudú hlásiť na vysoké školy. Jej scenár bude rovnaký ako teraz, pričom školy si budú otázky aj hodnotenie stanovovať samé. Vyššia maturita sa bude pripravovať i vyhodnocovať na centrálnej úrovni. Absolvujú ju mladí ľudia plánujúci vysokoškolské štúdium. V tejto súvislosti sa uvažuje o tom, že v budúcnosti by už vysoké školy nemali študentov prijímať na základe skúšok, ale výsledkov maturít.
Ako sa vyjadril minister školstva Milan Ftáčnik, v rámci nového modelu maturít sa nebude povinne maturovať z matematiky, ako sa pôvodne uvažovalo. Matematika však bude jedným z prírodovedných predmetov, ktoré budú na maturite povinne voliteľné. Súvisí to so zmenou, že študenti gymnázií nebudú robiť skúšky zo štyroch, ale z piatich predmetov. Povinná bude slovenčina, cudzí jazyk, vybraný prírodovedný predmet a ďalšie dva ľubovoľné predmety.
"Vítam túto zmenu, ovšem s tým, že to bude dobré v prípade, ak vysoké školy budú akceptovať výsledky maturít. Aj napriek tomu, že by študenti gymnázií mali maturovať z piatich predmetov, nemyslím si, že by ich to malo veľmi zaťažiť. Sú však tlaky, aby sa táto forma ukončenia štúdia netýkala dnešných druhákov, aj keď by to možno zvládli, určite by to nebolo úplne prospešné. Zvýšil by sa tlak na študentov," myslí si o pripravovanej zmene riaditeľ gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach Marián Ružička.
Podobný názor má aj riaditeľka gymnázia na Alžbetinej ulici PhDr. Jana Teššerová. Aj ona prízvukuje potrebu akceptácie maturitnej skúšky zo strany vysokých škôl. "Môže to byť prospešná zmena, ale len za podmienky, že študenti nebudú musieť po ukončení gymnázia tvrdo študovať, aby sa dostali na vysokú školu. Ak by mali robiť prijímačky, nová forma maturít stratí na význame. V tom prípade by neboli motivovaní žiaci, ani učitelia. Samozrejme, že by sa jednalo len o žiakov, ktorí majú dobrý prospech, či sú riešiteľmi rôznych olympiád," hovorí J. Teššerová a dodáva, že zmena učebných plánov bude potrebná len do určitej miery. "Najprv sa musia stanoviť štandarty, to znamená, že by sa jasne povedalo, že koľko učiva musí zvládnuť žiak na ktorejkoľvek strednej škole. Asi 30 % učiva, by si potom volila škola podľa zamerania a obtiažnosti. Tomu všetkému by sa samozrejme prispôsobili učebné osnovy. Viem, že sa na štandartoch už pracuje, no nejaký čas to ešte potrvá."
Riaditeľka gymnázia však vidí problém aj niekde inde a poukazuje na vyššiu špecializáciu študentov.
"Každý ma bunky na niečo iné. Som sklamaná z toho, že v rámci novej maturity by mal žiak hlásiaci sa na techniku maturovať z humanitného predmetu a naopak. Je to na hlavu postavené a ja sa s tým nestotožňujem," uzavrela PhDr. Teššerová.
V súčasnosti majú gymnazisti povinnú slovenčinu, potom si vyberajú medzi matematikou a cudzím jazykom a ďalšie dva predmety sú na ich výbere. O koncepcii maturity budú ešte rokovať vysoké školy. O definitívnom spustení sa rozhodne v januári budúceho roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
