„súboj" sprevádza množstvo marketingových akcií, spomeňme aspoň prvé slovenské knižné vydanie Pána prsteňov, uvedenie rozhlasovej hry, či fazuľky každej chuti, známe z Harryho Pottera, ktoré už dostať v každých potravinách. Či nakoniec súboj vyhrá Rowlingovej Harry Potter, alebo Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena, je zatiaľ otázne. Faktom je, že fantastike (nech už onen imaginárny súboj dopadne akokoľvek) dostala zelenú a začalo sa o ňu zaujímať čoraz viac ľudí. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že tesne pred vypuknutím „fantasymánie" vznikla prvá slovenská tolkienáda Miešanci. Autormi trilógie sú Alexandra Pavelková a Štefan Konkol, pričom prvé dve knihy sú už na trhu a záverečná časť má byť akousi dvojknihou, ktorú pripravuje každý z dvojice autorov zvlášť. Vydanie Miešancov je vo svete priaznivcov fantasy literatúry udalosťou, ktorá zákonite vyvolala rozporuplné reakcie. Spojili sme sa preto s oboma autormi a spravili nasledovný rozhovor.

* Prečo ste sa rozhodli písať trilógiu v autorskom duu? Čí to bol nápad?

Konkol: S iniciatívou som vyšiel ja, ale naviedol ma na to ešte pred pár rokmi pán Svitek, ktorý je asi najstarší scifista na Slovensku.

Pavelková: Samozrejme, prišiel s tým pán Konkol a jeho motiváciu dodnes nepoznám. Nechápem, ako sa mu to podarilo, náš prístup k písaniu je diametrálne odlišný. Myslím, že ma jednoducho ukecal. Snažil sa o to, tuším, skoro rok. Nakoniec ma presvedčil jednou svojou poviedkou a vtedy som sa rozhodla - áno, s týmto človekom do toho pôjdem. A nemôžem povedať, že by som ľutovala.

* Daniel Hevier (mimochodom, kritik Miešancov) tvrdí, že autor by mal, aby bolo dielo plnohodnotné, písať sám za seba. Aký je váš názor na viacautorstvo?

Pavelková: Poznám knihy, o ktorých sa nehanbím tvrdiť, že sú skvelé, alebo prinajmenšom úspešné. Ako príklad uvediem Angeliku od Golonovcov. Samozrejme, kniha, ktorú napíšem sama, má šancu byť celistvejšia, má väčšiu výpovednú hodnotu o mojich osobných skúsenostiach, predstavách, štýle... No pokiaľ sa autori vedia dohodnúť a dokážu zladiť to najlepšie, čo každý z nich zo seba dáva - netvrdím, že to musí platiť pre Miešancov - výsledok môže byť výborný.

Konkol: Daniel Hevier svojimi kritickými poznámkami podstatne prispel k predaju Miešancov a preto naňho útočiť nejdem. Viacautorstvo rozširuje uhol pohľadu na mnohé veci a deje.

* Ako sa vám pracovalo v dvojici? Je niečo na pasážach vašej kolegyne, respektíve vášho kolegu, čo by ste zmenili?

Konkol: Práca v dvojici má svoje klady a svoje zápory. Dôležitá je vzájomná tolerancia a citlivosť v prístupe k problémom. Nepochybne je tu potrebná značná empatia, aj keď som si nie celkom istý, čo to slovo znamená. Za predchádzajúcimi vznešenými frázami sa skrýva toto - keď dôjde ku konfliktu medzi autorom a autorkou, tak podobne ako v skutočnom živote muž ustúpi. V pasážach Alexandry Pavelkovej sú veci, ktoré by som zmenil, podobne ako v mojich pasážach, keby som ich písal ešte raz.

Pavelková: Dovolím si taký malý úsmev. Je toho dosť, čo som na pasážach Štefana Konkola zmenila, rovnako ako sa on snažil trochu dohliadať na moje vstupy. Samozrejme, ostalo toho ešte veľa, čo by som zmenila, ale s tým sa už nedá nič robiť. Každý z nás má predsa iný spôsob uvažovania a nemá možnosť ani právo prispôsobiť si spoluautora na svoj obraz.

* Miešanci vyvolali rozporuplné reakcie. Od mimoriadne kladných ohlasov až po tvrdú kritiku, aké boli vaše očakávania pred ich vydaním?

Pavelková: Nikdy sa nedá vyhovieť všetkým. Vedeli sme, že niekto sa po knihe oblíže a iný bude ľutovať, že sa vôbec do nej pustil. Som rada, že sa naše očakávania splnili.

Konkol: Rozporuplné reakcie sú oveľa lepšie ako žiadne reakcie. Kladným sa samozrejme teším a ich autorom blahoželám k dobrému vkusu. Tá tvrdá kritika, ktorá sa objavila na istej internetovej stránke v podstate pochádzala od troch úbožiakov, ktorí si chceli robiť meno, alebo si odreagovávali komplexy. Veľmi kvôli nim nežialim, lebo na ich tvorbu mám podobný názor, ako oni na moju.

* Komu je vlastne táto kniha určená?

Pavelková: Nikdy neuvažujem o cieľovej skupine - iba ak náhodou píšem pre konkrétnu nemenovanú porotu pre konkrétnu nemenovanú súťaž... Podľa ohlasov, ktoré zatiaľ na Miešancov boli, však môžem povedať, že na veku, pohlaví, vzdelaní či mieste bydliska tu nezáleží. Bohužiaľ, medzi základné vlastnosti každej knihy patrí fenomén, že pokým si ju neprečítaš, nevieš, či bola určená práve pre teba...

Konkol: Každému, kto vie snívať a pritom je dosť inteligentný na to, aby vypozoroval, že aj v našom svete, aj vo svete Miešancov, prebieha zápas medzi dobrom a zlom. Ak sa však pýtate na vekové kategórie, tak kniha je vhodná pre čitateľov vo veku od 14 do 140 rokov. Tí starší by si najskôr mali vyžiadať názor kardiochirurga, alebo aspoň urológa.

* Očakávate komerčný úspech Miešancov?

Konkol: Ta ne?

* Podľa informácie z obalu knihy, ide o prvú slovenskú tolkienádu. Prečo ste sa pustili do variácie Tolkienovej Stredozeme s postavami ako elfi, či škrati? Román tým stráca na originálnosti, nebolo lepšie od základu vymyslieť novú plejádu postáv?

Konkol: Viete, nemám rád, keď sa z originálnosti robí akýsi fetiš. Je to len jeden aspekt tvorby a zďaleka nie ten najdôležitejší. Ináč všetci autori mainstreamu trpia na nedostatok originálnosti, keďže ich príbehy sa odohrávajú stále v tom istom svete.

Pavelková: Bol to nápad pána Konkola. Tolkien je teraz v móde, sama sa na Jacksonovu verziu Pána prsteňov veľmi teším. Väzba na Tolkiena sa však dotýka, dúfam, iba prvého dielu, hoci elfi, škrati a Hlavný Zloduch vystupujú aj v druhej časti. Tretia, záverečná časť, sa rozvetvila na dve dejové línie a každý z nás svoj príbeh píše zvlášť. Pochybujem, že okrem základných atribútov bude mať môj záverečný diel s Tolkienom niečo spoločné, ale za seba môžem povedať, že tieto bytosti (samozrejme okrem ľudí) budú vystupovať aj v treťom dieli. Elfi sú mi totiž náramne sympatickí.

Pani Pavelková, vraj ste Tolkiena, de facto zakladateľa novodobej fantasy literatúry, ani nečítali. Je to pravda?

Pavelková: Je. Aj keď som sa niekoľkokrát pokúšala načať Hobbita či Pána prsteňov, zakaždým som stroskotala. Jednoznačne - v závislosti na danom časovom období - nepatrím do tejto cieľovej skupiny čitateľov. Očakávam však, že jedného dňa dospejem, pochopím a prehliadnem, a čítanie Tolkiena bude pre mňa znamenať potešenie.

* A ako je to u vás, pán Konkol, s Tolkienom?

Konkol: Tolkiena prirodzene obdivujem. A nie som sám, jeho knihy patria medzi najpredávanejšie v anglicky hovoriacom svete. Toto je všeobecne známe. Vcelku dosť známe je, že knihy poľského tolkienistu Sapkowského patria medzi najpredávanejšie v Poľsku. A myslím, že ešte menej ľudí vie o ruskom autorovi Perumovovi, ktorého tolkieniáda Prsteň tmy bola najpredávanejšou knihou v Ruskej federácii. Možno u nás budúci rok vyjde jej slovenský preklad.

* Môžete prezradiť, v čom sa bude líšiť vaša verzia Miešancov 3 od verzie vašej autorskej dvojičky?

Pavelková: V prvom rade postavami, ako už naznačuje záver druhého dielu. Nielen ja so Štefanom Konkolom si pôjdeme každý svojou cestou, v treťom dieli ide o dva rôzne príbehy. Obe časti sa budú logicky prelínať, ibaže osudy rôznych hrdinov sa uzavrú za iných okolností a na iných miestach. V druhom rade to bude spracovanie. Po prečítaní tretieho dielu, alebo skôr tretích dielov, bude mať čitateľ aspoň možnosť zahrať sa sám so sebou a spätne tipnúť, ktoré pasáže v prvých dvoch častiach písal Štefan Konkol a ktoré ja.

Konkol: Na konci druhého dielu sa hlavný hrdina a hlavná hrdinka rozišli. Alexandra Pavelková bude písať o jej ďalších osudoch a ja o jeho. Ženský a mužský pohľad na vec. Poznáte to: „Ženin svet je láska, mužova láska je svet."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.