niečom inom. Vo finančných problémoch neustále sa boriaci DPMK to skutočne nemá ľahké, ale aj napriek tomu jeho predstavitelia uvažujú o investíciách pre skvalitnenie dopravy. Vedenie podniku, zástupcovia štátnej správy, pozvaní hostia sa minulý týždeň zišli v priestoroch hotela Centrum, aby spoločne oslavili spomínané výročie a zároveň rozdiskutovali toľko omielanú plynofikáciu autobusov. Všetci sa výborne bavili, o šampanské, či pohostenie s koláčikmi nebola núdza.
Pristavili sme sa teda pri riaditeľovi DPMK Igorovi Reiprichovi, ktorý si akurát upíjal z pohára s otázkou, ako by vyzerala doprava keby mal dopravný podnik k dispozícii neobmedzené množstvo peňazí.
"Och, to ste ma zaskočili. No myslím si, že by to záležalo na ľuďoch, ktorí dopravu využívajú. Dôležité by bolo ako by sa o ňu starali, ako by ju ochraňovali. Vzhľadom k tomu, že je veľký rozmach automobilovej dopravy, výrazný rozdiel by nenastal. Určite by boli nové autobusy, či električky. Ide však o to, na ako dlho. Peniaze nerozhodujú, ale ľudia, pretože tí ich v konečnom dôsledku prerozdeľujú," vychŕlil zo seba riaditeľ dopravákov, ktorý bol v ten večer na roztrhanie. Aj keď je pracovne zaneprázdnený nadmieru, nájde si čas, aby sa zviezol aj v elektirčke, či autobuse. "Práve dnes som cestoval električkou. A bolo to vcelku príjemné," spomína si I. Reiprich, ktorý vzhľadom na svoje postavenie načierno cestovať nemusí. "Načierno nechodím, my nemôžeme chodiť takto, máme na to predpisy. Vždy mám v peňaženke dva cestovné lístky. Niekedy sa však stane, že si vymením tašky a môže prísť revízor. Ak by to bol brigádnik, ktorý riaditeľa nemusí poznať... Raz sa skutočne stalo, že ma kontrolovali, no mal som lístok," hovorí a dodáva, že nemá vo zvyku zahrávať sa s nervami revízorov a skúšať ich lojalitu k firme. "Nemám to vo zvyku, vždy to príde náhodne. Dokonca na to nenahováram ani manželku."
Aj prednosta Okresného úradu Košice-okolie Ľuboš Pastor rád vymení služobný Volkswagen za verejnú električku, či autobus. "Naposledy som šiel MHD v nedeľu, bol som v divadle a nemal som inú možnosť prepravy. Mám pozitívny vzťah k doprave a som rád, že sa prednostom okresných úradov podarilo presvedčiť vedenie mesta ohľadne cenového výmeru a mesto nakoniec prispelo nejakou-tou korunkou," opisuje vzťah k doprave prednosta, no nás zaujíma, čo by na nej zmenil, keby sa stal riaditeľom dopravného podniku. "Všetko závisí od peňazí, ale mňa mrzí, že veľakrát sú električky a autobusy tak preplnené, že sa tam pomaly ani mucha nezmestí. Do dopravy musia prúdiť peniaze, aby sa zvýšila kultúra cestovania," poznamenal Ľ. Pastor a jednym dychom vychŕlil, že si už pocestoval aj načierno.
"Raz sa mi to stalo, bolo to dávno, skončil mi mesačník a bol som študentom gymnázia. Neuvedomil som si, že už je nový mesiac. Zistil som to, až keď som vystúpil z električky. Ešteže neprišli revízori."
Nie je žiadným tajomstvom a mnohí si za to starostu Šace Júliusa Kontúra aj doberajú, že práve táto mestská časť je najväčším sponzorom DPMK. "Vidím potrebu pomôcť, pretože tento podnik je tu pre obyvateľov Košíc a pokiaľ to tak nebudeme brať, práve oni to prví pocítia. Keď prispejeme korunou, tak prispievame do spoločného," dozvedeli sme sa od bývalého námorníka, ktorý úspešne preplával aj mútne vody revízorov. "Dvakrát som cestoval načierno, ale to som ešte nemal osemnásť. Vtedy som si neuvedomil, že lístok, ktorý som si kúpil za korunu, nie je prestupný. Nastúpil som do električky, hneď ma chytil revízor a bolo z toho tridsať korún pokuty. Zaplatil som, aj keď som zhovorčivý a teoreticky som ho mohol ukecať. Nemalo to však zmysel. Je pod úroveň človeka, aby sa na takýchto veciach naťahoval," priznáva sa J. Kontúr, ktorý väčšinou využíva na prepravu auto, no aj napriek tomu sú stavy, keď si nevyberie. "Pred dvoma mesiacmi som cestoval MHD, ale upozorňujem, že s lístkom. Auto som dal do opravy a nebolo iného východiska. Podľa mňa je najvýhodnejším spôsobom dopravy auto a pokiaľ by sa využívala mestská hromadná doprava služobne, tak sa toho porieši málo. Dnes potrebujete stíhať termíny," obhajuje štvorkolesového miláčika starosta Šace. Aj keď má práce viac než dosť, stoličku starostu by so šoférom autobusu nevymenil. Hoci, ako tvrdí, je zručný a vedel by si čo-to aj opraviť. "Možno, že by som opravu motora nejakým spôsobom zvládol, aj keď to nemôžem povedať na 100 percent. Ja to starostovanie v Šaci jednoduché nemám. Vodiči pracujú v obrovskom strese, nemajú to tiež ľahké. Byť slušný voči všetkým, ktorí na dopravu nadávajú a vnútorne sa udržať na uzde, je nad ľudské sily. Nie, nechcel by som meniť, ani na deň," dodáva J. Kontúr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
