súvisiacich so spomínaným nariadením mesta. Producentom smetí je občan a nie mesto. Samospráva určila aj novú sumu pre obyvateľa mesta vo výške 500 korún ročne. Pre podnikateľa je to maximálne až 1 200 korún za rok. Primátor Rožňavy František Kardoš označuje problém za komplexný. Tu sú jeho odpovede:
Na základe čoho mesto rozhodlo určiť práve takúto cenu?
Podľa zákona sa prvýkrát označil za producenta odpadu nie mesto, ale občan. Štát chcel riešiť problém divokých skládok. Doteraz nebola právna páka no to, aby sme prinútili občana k tomu, aby mal svoje kuka nádoby. Ak ju nemal a tvrdil, že ju nepotrebuje, tak ani neplatil. Teraz sa musí občan podľa novej právnej normy preukázať, ako likviduje odpad. Od 1. januára nebude občan platiť za odvoz kuka nádoby, ale bude platiť za produkciu odpadu. Čo sa týka konkrétneho nariadenia mesta, musím pripomenúť, že jeho príprava bola dlhodobým procesom. A nebola to jednoduchá záležitosť. Hľadali sme optimálne riešenie. Stanovená cena vychádza z toho, že koľko stojí zber, likvidácia a uloženie odpadu. Ceny boli veľmi tvrdo vykalkulované. Vyprodukovaný odpad za jeden rok a jeho likvidácia stojí asi 15 miliónov korún. A to ešte nerešpektujeme zákon.
V čom?
Zákon predpisuje pre mesto, že musí vytvárať zdroje na rekultiváciu skládky a na jej monitorovanie na dobu 30 rokov. Odborníci nám urobil prepočty na monitoring a ten by mal stáť rožňavskú samosprávu zhruba 18 miliónov korún, čiže 3 milióny ročne na monitoring a zvyšok na rekultiváciu. Presnejšie, 8,6 miliónov korún potrebujeme na rekultiváciu a ešte musíme ukladať na účet 3 milióny ročne na monitoring podľa znenia zákona.
Náklady na rekultiváciu skládky predstavujú sumu vo výške od 5,8 do 8,6 milióna korún. Hovorí o tom dôvodová správa z mája 2001. Skládka by sa mala naplniť do konca roku 2004. Z toho vyplývajú aj schválené ceny?
Keď sme začali kalkulovať ceny museli sme sa priblížiť k spomínanej sume 18 miliónov korún na jeden rok. Vždy som zastával názor, že nie je možné hádzať všetkých občanov do jedného vreca. Nemôžme počítať tak, že päťčlenná rodina vyprodukuje dva a pol krát viac smetí ako základná domácnosť s dvoma osobami. Teda, 19-tisíc Rožňavčanov, krát päťstokorunový poplatok, nie je riešenie problému. Brali sme do úvahy, že v meste máme asi sedemtisíc domácností, z toho necelých dvetisíc žije v rodinných domoch.
Takže spomínaný poplatok 500 korún na občana ročne neplatí pre všetkých?
Základná sadzba, z ktorej sme vychádzali, je dvojčlenná domácnosť, čiže za dve dospelé osoby tisíc korún. Stanovili sme zľavy pre ostatných členov rodiny. Deti do 15 rokov a dôchodcovia nad 70 rokov majú zľavu 50 percent. Týka sa to asi 5 500 mladých ľudí a 1 200 dôchodcov na spomínanú vekovú hranicu. Vzhľadom na tieto zľavy budeme musieť stratu vykryť z mestského rozpočtu, čo je približne dva milióny korún.
Obyvatelia rodinných domov však vyprodukujú menej smetí ako tí, čo bývajú v činžiakoch, lebo veľa vecí spália, kompostujú alebo inak využijú. Pre nich bol odvoz odpadu dva razy mesačne výhodnejší a teda i lacnejší...
... to nie je celkom tak. Ja bývam v mestskej časti Rožňavská baňa a snáď jediný som bol, čo si platil týždenný odvoz. Ale ostatným obyvateľom odvážali smeti dva krát za mesiac a vyskytol sa nie raz problém, že sa smeti nahromadili a nebolo to veľmi príjemné.
Prečo bude ROZEKO odvážať smeti týždenne, keď niekomu stačí odvoz raz za dva týždne?
Obyvatelia Rožňavy nebudú platiť za odvoz kuka nádoby, ale za produkciu odpadu. Už sa nedajú sa robiť výnimky. Smeti musia byť odpratané a to je vecou zmluvy medzi mestom a firmou ROZEKO.
Aj podľa starého zákona bola obec povinná založiť likvidačný fond, ktorý mal slúžiť na rekultivácie skládky tuhého komunálneho odpadu. V Rožňave takýto účet existuje, ale nie je tam ani halier. Prečo?
Je to problém, ktorý súvisí s bývalými technickými službami. Prostriedky, ktoré mali byť na tento účet odvádzané, sa tam nedostali aj pre to, že, mesto neodviedlo pre TS všetky financie, ktoré mali byť k dispozícii tejto mestskej organizácii v jednotlivých rokoch. Peniaze na ten účet neodvádzali, ale napríklad nedostali financie v plnej výške. Prostriedky, ktoré mali ísť do fondu potom použili na iné účely, ktoré súviseli s ich činnosťou, i keď to nebolo v súlade s platnými predpismi.
Ale do toho likvidačného fondu neprispievali iba bývalé technické služby, ale aj okolité obce, ktoré uskladňovali odpad na rožňavskom smetisku...
V cene bola zakalkulovaná aj suma za likvidáciu. Aj my platíme Brzotínu, lebo skládka je v katastri obce.
Lenže, tie peniaze tam nie sú. Teraz bude treba z mestského rozpočtu zaplatiť aj tie financie. Rekultivácia skládky musí prebehnúť, takisto aj jej monitoring.
Zákon je v tomto neúprosný. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo v minulom roku, že mesto bude do fondu prispievať sumou 80-tisíc korún. Podľa novej právnej normy musíme prispieť na účet sumou 3 milióny korún do konca roku 2002. Ale to sa postupne nazbiera. Tieto financie však nesmú byť použité na iné účely, ako je rekultivácia odpadu.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
