nábytkárskej firmy Nový domov Holding (NDH). Do redakcie sme dostali echo, že zamestnancom meškajú ešte septembrové výplaty. "Doma sa hromadia nezaplatené šeky, rastú dlhy. Máme aspoň manželkin príjem, no predstavte si ako žijú rodiny, keď v NDH pracujú obaja manželia," vysvetľoval mi trasľavým hlasom. Na stredajšom stretnutí so zamestnancami generálny riaditeľ NDH Ing. Štefan Oltman svojim zamestnancom sľúbil, že do konca týždňa dostanú svoje septembrové zárobky. Dostali, no veľa najmä vyškolených pracovníkov čakať na peniaze z pred dvoch mesiacov nevydržalo a dalo výpoveď. Napriek tomu, že nájsť si prácu v spišskom regióne je dnes takmer nemožné. Prečo situácia dospela až tak ďaleko sme sa spýtali samotného generálneho riaditeľa. Štefan Oltman: "V roku 2000 sme mali tržbu asi stodvadsať miliónov. V nasledujúcom roku sme očakávali ešte o päťdesiat miliónov viac. Realita je však taká, že ak dosiahneme výšku odbytu v roku 2000, môžeme oslavovať," osvetľuje peripetie podniku Š. Oltman. K cifre stosedemdesiat miliónov sa dostali na základe dlhodobých zmlúv so zahraničnými klientmi. S nemeckou firmou Steinhof mal NDH podpísanú zmluvu v hodnote jeden a pol milióna mariek na pohľadávku nábytku Roland. "Je to zmluva o budúcej zmluve. Nedošlo k jej naplneniu, Steinhof o nábytok stratil záujem, a tak došlo k finančnému výpadku v hodnote 40 miliónov korún." Takýchto klientov má nábytkárska firma viac. Riaditeľ tento trend pripisuje na vrub tohtoročnej recesii na západných trhoch. "Okrem Steinhofa sa zatiaľ podľa očakávania nenapĺňajú ani objemy, ktoré vychádzajú zo zmlúv podpísaných s anglickými odberateľmi," vysvetľuje riaditeľ. Časť viny nesú podľa neho i septembrové udalosti v USA. Jedným z hlavných odbytiští spišskonovoveskej firmy boli štáty New York a New Jersay. Časť svojich objednávok stornovali, no jeden kontajner práve odišiel, takže Š. Oltman očakáva, že sa všetko vráti do normálnych koľají. "Najväčšie problémy nám spôsobil Steinhof. Zmluvu o budúcej zmluve môžete právne nárokovať, ale k ničomu by to neviedlo. Jednoducho nemá o tovar, ktorý si predobjednal, záujem. V Nemecku došlo v tomto roku k poklesu predaja o deväť percent," dodáva riaditeľ. O tom, že tento kontrakt padne, vedeli už v apríli, či máji. Zaujímavý je v tejto súvislosti fakt, že práve v týchto mesiacoch verejnosť o NDH hovorila vďaka tomu, že marcové výplaty zamestnanci dostali až na konci mája. A na aprílové dokonca čakali ešte dlhšie. Problémy s vyplácaním miezd teda naďalej pretrvávajú.
Práve v tom čase, aby zmiernili negatívny dopad nezáujmu Steinhofu, sa podľa slov riaditeľa podarilo NDH získať objednávku na výrobu lavíc do Nemecka. "Máme sklz desať miliónov. Nový objednávateľ od nás požaduje, aby sme vyrábali deväť až desaťtisíc kusov lavíc mesačne, zatiaľ produkujeme štyri až päť tisíc. Táto fabrika je schopná vyrobiť požadovaný počet, no dlho sme zápasili s materiálovým zabezpečením suroviny," načrtáva ďalšiu neistú pôdu tohto typu podnikania Š. Oltman. Tohto roku sa zo Slovenska vyvezie asi dva a pol milióna kubíkov guľatiny. Ak polovica z toho odíde ako surovina do zahraničia, je podľa slov generálneho riaditeľa NDH problémom zabezpečiť to málo, ktoré potrebujú vo forme reziva alebo nábytku do výroby fabrík. "Obnoviteľná surovina, ktorá na Slovensku je, by sa mala v maximálnej miere zúžitkovať a spracovať doma. Lebo čím vyššia pridaná hodnota na dreve vznikne, tým viac ľudí dostane zamestnanie." NDH zásobuje drevom Pilvud, ale nemá zabezpečenú guľatinu na porez, pretože na výrobu spomínaných lavíc NDH potrebuje 800 až 900 kubíkov reziva mesačne. "Tento lavicový kontrakt je zhruba na 120 miliónov korún, a lavice by sme mali dodávať ešte v rokoch 2002 i 2003," vyvracia riaditeľ fámu kolujúcu medzi zamestnancami, že v januári sa už brány tejto fabriky neotvoria vôbec. Aj nad lavicami však visí hrozba. "Zo strany Nemca sa znova obávame odstúpenia od zmluvy. Tentoraz pre nenaplnený objem. Ten objem však nevieme naplniť, pretože nemáme dostatok guľatiny." Po tlakoch ministerstva sa podarilo spracovávateľovi a dodávateľovi reziva uzavrieť kontrakt na ročné dodávky guľatiny od štátnych lesov. "Je to prvý prípad v histórii Slovenska, kedy bol dodávateľ ochotní podpísať ročnú zmluvu," tvrdí Š. Oltman.
Hovorí sa, že keď sa chce, všetko sa dá. Ako sa teda v neľahkej situácii konečne podarilo nájsť peniaze i na mzdy? "Mali sme problémy i so splácaním úveru. Banka nám vyšla v ústrety a dohodli sme sa, že ho nebudeme splácať z prevádzky, platbu oddialime, aby sme mohli vyplatiť zamestnancov. Októbrové výplaty našim zamestnancom vyplatíme do pätnásteho decembra a novembrové do konca roka 2001."
Zdá sa, že kríza je zažehnaná. V novom roku sa riaditeľ chystá zefektívniť výrobu reorganizáciou. "Časť administratívnych pracovníkov bude musieť prejsť do výroby. Sme schopní predať výrobky za pätnásť miliónov mesačne, takže stroje a výrobu zcentralizujeme, aby sme nestrácali na režijných poplatkoch a nevyužité priestory a dielne budeme prenajímať," dodal na záver. Či sa situácia, v ktorej na zlú situáciu v nábytkárstve a možno i na zlý manažnent NDO najviac doplácajú zamestnanci, teda "tí v montérkach", zlepší, ukáže až budúcnosť. Tento rok by však do kroniky fabriky mali zapísať čiernym perom. Ako výstrahu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
