slovenských hokejistov na ZOH. List bol síce adresovaný výkonnému viceprezidentovi NHL Williamovi L. Dalymu, ale mal by sa dostať do rúk aj prezidentovi MOV Jacquesovi Roggemu, šéfovi asociácie hráčov NHL (NHLPA) Bobovi Goodenowovi, prezidentovi IIHF Renému Faselovi, komisárovi NHL Garymu Bettmanovi a generálnym manažérom jednotlivých tímov NHL. V liste sa uvádza:
"Uvedomujem si a súhlasím s faktom, že zákon 21, ktorý v podstate oprávňuje kluby NHL zmluvne si zaviazať najlepších hráčov, predstavuje určitú prekážku. Viem však o mnohých výnimkách z minulosti, dokonca aj takých zo súčasnosti. Tieto výnimky vypovedajú o hodnotách, ktoré si NHL ctí, keď sa súcit a porozumenie kladú na popredné miesto. Gestá dobrej vôle, ktoré vidíme, nie sú dnes žiadnou raritou. Jedno takéto gesto by skutočne posunulo vec účasti na olympiáde napred. Jednoduché vyhlásenie alebo článok v novinách, ktorý by vyjadroval podporu orgánov NHL, by znamenal obrovský krok k jednote a normálnemu životu na celom svete. Nehovorím o príkazoch klubom. Mám na mysli pružné vyjadrenie širokého záberu, v ktorom by NHL nenamietala voči: a) neodohraniu jedného zápasu, b) neodohraniu najviac dvoch zápasov, c) účasti hráča na ZOH 2002, ak to dovoľuje situácia v klube. Ktorákoľvek z týchto možností alebo kombinácia týchto možností by prakticky garantovala dva z troch zápasov, ak nie všetky tri zápasy, ktoré by mohli byť odohrané v začiatočných turnajoch olympijských hier. Predkladám na zváženie niekoľko príkladov: osem účastníkov: Bielorusko, Francúzsko, Švajčiarsko, Ukrajina, Rakúsko, Nemecko, Lotyšsko a Slovensko majú spolu približne 200 miliónov obyvateľov, ktorí budú naplnení radosťou a vďačnosťou, kým súčasná situácia je pre nich nádejou, no zároveň obavou z toho, že sa s nimi neuvažuje. Viac ako dve miliardy divákov by mohlo počas prvého týždňa sledovať prvotriedny hokej s najžiarivejšími hviezdami NHL namiesto hokeja na nižšej úrovni. Hráči by boli šťastní, že môžu naplniť svoj životný sen. Ich účinkovanie v najlepšom turnaji ich posilní ako mentálne, tak i fyzicky, nehovoriac o pocite vzrušenia. Väčšina generálnych manažérov a vlastníkov klubov by mohla v podstate profitovať z hráčovej neúčasti v jednom, dvoch zápasoch, keď by ich hráči na oplátku absolvovali túto jedinečnú skúsenosť. Rozprávam o 30 až 35 hráčoch. Toto číslo predstavuje zhruba jedného hráča na tím. Nehovorím o obete, ale o obrovskom zisku pre hokej a šport všeobecne. Malo by sa myslieť na to, čo znamenajú Sakic a Lemieux pre Kanadu a Jágr a Hašek pre Českú republiku. To isté platí o Bondrovi a Pálffym pre Slovensko, Irbem a Ozolinšovi pre Lotyšsko, Sturmovi pre Nemecko. Niektorí môžu vnímať neprítomnosť lepších hráčov ako niečo, čo zhorší výsledky ich družstva. Ľudia od hokeja a moje skúsenosti mi vravia, že opak je pravda. Počas dlhej sezóny môžu dva alebo tri vynechané zápasy v skutočnosti výsledky vylepšiť, predtým ako sa definitívne zhoršia pri dlhšej absencii hráča."
Autor: Bratislava /St. Louis (SITA)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
