slovenskej "dvadsaťjednotky" Stanislava Šestáka (na fotografii v bielom drese). Aj keď sa v Prešove krútili zahraniční lanári, futbalista Tatrana ostal napokon počas jesennej časti Mars superligy v materskom klube. Vraj, v zime Šesták určite zmení dres, vraveli vtedy prešovskí funkcionári. Realitou týchto dní je opäť pretriasanie odchodu, či Šestákovho zotrvania doma.
"Ozajstná realita je taká, že momentálne sa nikam nechystám," tvrdil nám samotný hráč. "Nik mi zatiaľ nestanovil nijaký termín prípadnej skúšky, alebo nejakého konkrétneho odchodu. Asi funkcionári sa ním na úrovni klubov zaoberajú." V lete, i začiatkom jesene konkrétne ponuky od konkrétnych klubov boli. Sú podľa vás aktuálne i teraz? "Prezident FC Tatran Prešov Vladislav Sabol tvrdí, že platia. Zrejme on vie detailnejšie záležitosti okolo môjho prípadného odchodu." Do nemeckého Cottbusu, či do belgického Anderlechtu? "Ani pri najlepšej vôli vám to neviem potvrdiť ani vyvrátiť." Zdá sa, že týmto sa v týchto dňoch príliš netrápite... "Veruže, myseľ si týmto skutočne nezaťažujem. V prvom rade sa dávam do poriadku. Chcem si od futbalu trošku oddýchnuť a snažím sa na nevydarenú jesennú časť zabudnúť." Času na to máte dosť. Pokiaľ vieme, momentálne ste na listine rekonvalescentov po operácii. O aký zákrok išlo? "Operovali mi nosnú prepážku. Tá mi spôsobovala časté problémy s dýchaním, bola vraj i príčinou častejších ochorení horných dýchacích ciest. Teraz mi ju lekári odstránili. Ešte také dva týždne mám naordinovaný kľud. Takže netrénujem a vlastne len vysedávam doma, regenerujem, oddychujem." A pri tej príležitosti dozaista premýšľate i o nedávno skončenom jesennom účinkovaní Tatrana na superligových trávnikoch. I o tom, že ani vaša konečná bilancia nevyznela práve najlepšie. Dali ste štyri majstrovské góly. Uspokojuje vás takáto bilancia? "To v žiadnom prípade. Pred sezónou si vravím, budem o rok starší, o rok skúsenejší. Na superligu som si už zvykol a preto sa i nádejal, že mi to gólovo bude sypať podstatne lepšie. Niektoré zápasy mi vyšli, no nemálo bolo i takých, ktoré mi jednoducho nesadli." Futbaloví priaznivci vedia byť vŕtkaví zvlášť na prešovskom štadióne. Raz vás vynášajú do nebies, aby keď sa nedarí, zatracovali... "Nuž nie je to príjemné. Myslím to druhé. Úprimne vravím, bolo mi ľúto, keď na nás ľudia spoza bariér začali pokrikovať a častovať nie práve vyberanými výrazmi. Všetci sme chceli, no často naše výkony vyznievali inak. To si musíme priznať. Vo viacerých zápasoch, hlavne doma, sme doslova prepadli. Tie škrú najviac, lebo predovšetkým doma sme sa chceli fanúšikom za priazeň odvďačiť dobrým futbalom. No často to nešlo, pohoreli sme. Vonku zase väčšinu zápasov prehrali o gól. Hrali vyrovnané partie. Avšak na našom trávniku sme vedeli potom i riadne vybuchnúť. Napríklad s Púchovom 0:3..." Čo vás okrem toho, čo ste už povedali, rozladilo počas futbalovej jesene najväčšmi? "Nie sme tímom slávnych mien. Podľa mňa tvoríme jedno priemerné superligové mužstvo. Nevravím, že sme zlou futbalovou partiou, ale myslím si, že sa v Prešove mohla vytvoriť aj lepšia. Silou kolektívu sme mohli dotiahnuť do úspešnejších koncoviek." Narážate vari i na fakt, že Tatranu chýbajú vodcovské typy? "Takéto, myslím máme. Lenže pravdou asi bude, že tí futbalisti, ktorí z Prešova trebárs toto leto odišli boli lepší, než sú súčasní. V tej súvislosti je napríklad jasné, že nahradiť takého Mareka Petruša nebolo vôbec jednoduché. Mať ho tak v jeseni na poste stopéra, dovolím si tvrdiť, že nemali by sme súčasných trinásť, ale aspoň dvadsať bodov." Tatran teda i podľa vášho názoru by sa mal v zimnej prestávke poohliadnuť najmä po kvalitnom stopérovi? "Určite. Je to po brankárovi v mužstve nanajvýš dôležitý post. Ak sa to prešovským funkcionárom podarí, myslím, že v jarnej časti získa Tatran viac bodov ako v jesennej."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
