Slovenska. Je to vlastne smutné pokračovanie reality, ktorá v našich pomeroch už výrazne tromfla aj známe úslovie, čosi je zhnité v štáte dánskom. Napokon, aj mesiac november nám dal v mnohom za pravdu, že sme pomalí, neobratní a nedisciplinovaní ako na trávnikoch, tak aj mimo nich. Ináč to nemôže vyzerať, i keď niekedy platí, že výnimka potvrdzuje toto pravidlo. Slovenský futbal si síce rok čo rok vypestuje sľubné korienky, ale vcelku je už dlhšie obdobie nezdravý, pretože ho liečia lekári, ktorí bez životných skúseností, a teda neraz i akejkoľvek praxe, nasadia pacientovi zlé antbiotiká. Nie, nejde o ľudí s titulom MUDr., ale o funkcionárov, ktorí z večera na ráno prichádzajú riadiť tento náročný šport do veľkých klubov bez toho, aby boli aspoň ako-tak fundovaní a stavajú sa do role najväčších znalcov. Lenže nekvalifikovane roztrhnú mešec, vykotuľajú sa z neho korunky, a potom nevedia, kam z konopí. Chcú robiť veľkú šou, naučili aktérov natŕčať dlane, ale tanec peňazí tak zahmlil všetkým oči okolo, že nechcú vidieť našu biedu a zabúdajú, že tým len kopú futbalu hrob.
Predseda ligovej komisie SFZ Vladimír Wänke v relácii Tango po poslednom jesennom superligovom kole tvrdil, že sa mnohí na futbal pozerajú príliš čiernymi okuliarmi, hoci je v ňom veľa dobrých veci. Tie však chválu nepotrebujú, pretože by zahladzovali neduhy. A diváci zaľúbení do tejto hry by jej vedeli všeličo odpustiť, len aby sa pohli ľady. Lenže, čo evidujeme? Po veľkých kotrmelcoch rozhodcu Kružliaka v zápase Prešov Žilina komisia rozhodcov stále mlčí, do Slovenského pohára sa prebojovali dvaja druholigisti, jedna z bášt futbalu Tehelné pole má neraz nižšie návštevy ako registrujeme vo vidieckych mestách. Kam kráča tento šport v Bratislave, keď si svoje súčasné postavenie udržiava hlavne nákupom hráčov z východu možno z nich zložiť pomaly dve zostavy a z ostatných regiónov, hoci v minulosti zásoboval veľkú časť Slovenska zo svojich liahni? Ba čo viac, začína už kupovať z našich spádových oblasti aj talenty, takže sa vlastne chváli zväčša cudzím perím, čo by generácia bývalých mládežníckych trénerov na čele s MUDr. Chodákom, JUDr. Balážim, Ing. Tegelhoffom a ďalšími sotva dopustila, veď by to bolo znehodnotenie jej práce. Pravda, ako v mládežníckej oblasti, tak v celom slovenskom futbale chýba v prvom rade poriadok a disciplína. Je smutné, ak na halových turnajoch mládeže vidíte chlapcov v prestávkach medzi zápasmi fajčiť niekde v kútiku cigarety a tréneri sa pohybujú niekde inde, ak v troch novembrových úradných správach SFZ ktosi čaruje s výkladom veku pre súťaže vždy ináč, akoby sa všetko vyvíjalo podľa nálady niekoho. Rovnako sa nám zdá aj to, že niektoré disciplinárne tresty nevystihujú realitu. Napríklad Žilinčan Čvirik v zápase s Púchovom opustil trávnik po druhej žltej karte bez scén, ale nezahrá si dve stretnutia. Naopak vylúčený Trenčan Konečný nešetril urážkami rozhodcov pri nútenom odchode z ihriska, hoci tvrdia, že to uviedli aj do zápisu po stretnutí. Dostal však iba o jeden zápas viac, i keď normy sú najmastnejšie práve v tejto oblasti, o čom sa v jeseni na vlastnej koži presvedčil aj stredopoliar tigrov Kráľ. Nuž, že tu nie je všetko v poriadku, na to netreba žiadny vedecký objav. Skôr či neskôr sa však ľudia všetky takéto veci dozvedia, a to nikdy vzťahy vo futbale neupevní. Hnevu, nenávisti i podozrievania je v našom futbale veľa, no a v takejto klíme sotva môže napredovať. V novembrových dňoch sme zaregistrovali aj to, že 1. FC Košice pod hrozbou disciplinárnych následkov vyrovnával podlžnosti za prestupy hráčov. Klub tigrov nebol zďaleka jediným takým na našej scéne, čo svedčí o tom, že vlastne jeden naháňa druhého. Dokonca ani Slovan nemal čistý stôl, ide len o to, ako nahlas sa ozvú poškodení. V takejto krízovej klíme mnohí opäť volajú po superlige so 16 účastníkmi. Otázne však je, koľko klubov bude môcť hrať našu najvyššiu súťaž ak budú musieť splniť prísne kritéria FIFA, podľa ktorých hrajú v Nemecku, Anglicku a inde? Všetky tieto problémy nastolil minulý mesiac. Zapadla doň aj voľba nového reprezentačného trénera. Hoci už začiatkom júna bolo jasné, že Slovensko na MS nepostúpi, výkonný výbor SFZ podržal J. Adamca až do vypršania zmluvy. Vzdal sa teda klubových praktík, hoci reprezentačná scéna je celkom iná, ba čo viac, mohli sme byť vo výstavbe kádra o krok ďalej. Prezident F. Laurinec sa však zrejme chcel kormidelníkovi zavďačiť za to, že pri nástupe do funkcie D. Galis od vesla odskočil a J. Adamec prevzal mužstvo necelý mesiac pred kvalifikáciou ME v Bukurešti s Rumunskom. Pokiaľ by túto skutočnosť takto vysvetlil pred verejnosťou, fanúšikovia by to možno pochopili skôr, ako to, že náš tréner bol jedným z najlepších slovenských futbalistov, a že zaslúžil si takýto postoj výkonného výboru. Na jednej strane robíme záchrancov, ale na druhej sme nechali rozbiť realizačný tím, keď trenčiansky prezident P. Hozlár, ktorý mal v časoch revolučných plné ústa slovenského futbalu, len čo mu začalo prihárať pod Matúšovým hradom, ako jeden z viceprezidentov SFZ sa postaral o to, že Adamcov asistent A. Dragúň zakotvil v Ozete. Viaceré príklady z minulých mesiacov nám dali za pravdu, že preziden
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
