sympatickej siedmej priečke, vysmiali by sa mu do očí. Realita je však taká, že Sobrančania len kvôli horšiemu skóre nie sú piati. Za daných podmienok ďaleko presiahli strop svojich možností, a preto si ich práca zaslúži uznanie. Pozhovárali sme sa s trénerom MFK Sobrance Jánom Zuzčinom (na snímke)

Poďme pekne od úvodu, čo bolo hlavným dôvodom vášho rozhodnutia akceptovať pred začiatkom sezóny sobranskú ponuku?

V prvom rade ma zaujala serióznosť a skromnosť tamojších funkcionárov, ktorí si nekládli žiadne nenaplniteľné ciele. Po krátkom uvažovaní som sa rozhodol prijať ich návrh.

Uvedomovali ste si, že vstupujete do jamy levovej?

Ak máte na mysli predošlú treťoligovú skúsenosť Sobraniec, tak to v istom zmysle riziko bolo. Pred štartom súťaže sme si sadli za jeden stôl a povedali si, čo nás čaká a neminie. Vedeli sme, že to bude náročné, a preto sme vedeli, že len vďaka poctivej práci sa dočkáme vytúženého ovocia. A stalo sa.

Na základe vašej doterajšej trénerskej genézy sa zdá, že vám práca v takýchto skromných podmienkach v podstate vyhovuje, však?

Dá sa to takto povedať. Rovnako som si počínal vo Vechci, Budkovciach i vo Veľkých Kapušanoch. Túžbou každého trénera je pracovať v klube, kde by mal zabezpečený kompletný servis s tromi asistentmi a staral by sa iba o tréningy. Kdeže, teraz môžeme o čomsi takom iba snívať. Aj v Sobranciach sa pracuje na výlučne amatérskej báze, no o to zodpovednejšie a svedomitejšie. Vždy idem tam, kde majú o moje služby záujem.

Sobranský interes nemožno popierať, no popri ňom vás čakalo množstvo ďalších problémov, ani to vás neodradilo?

Priznám sa, po týždni na novom pracovisku som mal trošku zmiešané pocity, ale postupne sa mi nálada vylepšovala. Najväčšie problémy boli s fyzickou zdatnosťou jednotlivých hráčov. Netvrdím, že predtým hráči netrénovali, ale tretia liga je predsa len o čosi náročnejšia. Úvodné majstrovské zápasy mi dali za pravdu. Hrali sme ako Brazílčania, na oko pekne, ale v podstate zle, lebo sme dostávali prídely. Postupne sme aj tento nedostatok vylepšili a neskoršie výsledky to potvrdili. Hlavne doma sme plnili stanovené pokyny.

To, že vás súperi vopred považovali za jasného outsidera súťaže vám do istej miery vyhovovalo, však?

Áno, ale ako ste povedali, iba do istej miery. Po sérii úspešných výsledkov si už súperi dávali na nás lepší pozor a tak s blížiacim sa koncom súťaže sa i nám ťažšie víťazilo. Pritom musím zdôrazniť, že každé treťoligové víťazstvo je pre nás životne dôležité. Hráči totiž nemajú vytvorené také podmienky ako v iných treťoligových mančaftoch, kde trénujú aj dvakrát za deň. My sme trénovali iba po 16.00 s tým, že nie vždy sme boli pokope všetci. Vzhľadom na to si chlapci zaslúžia absolutórium. Stále im vravím snažte sa, lebo dnes môže hrať ligu ktokoľvek.

Cítite sa ako spasiteľ sobranského futbalu?

Nie, svoju robotu by som si robil rovnako svedomito kdekoľvek inde. To, že sa nám počas jesene darilo, je zásluha všetkých zainteresovaných. Ruku k dielu priložili predovšetkým primátor Sobraniec Štefan Staško, predseda správnej rady klubu Peter Stanko, i jej členovia Alfonz Žofčák, Marián Hvižďák a napokon aj Michal Žeňuch, riaditeľ firmy Slovakia Trend, ktorá významnou mierou prispela k chodu klubu. Moje vysvedčenie bude známe až v júni budúceho roku. Zatiaľ sme vyhrali len bitku, na triumfe v celej vojne musíme ešte popracovať. Hráči to veľmi dobre vedia.

Myslíte si, že budete mať aj v jarnej odvete toľko šťastia, ako v jeseni, keď ste sedemkrát zvíťazili iba o jediný gól?

Aj to potvrdzuje moje predchádzajúce slová o fyzickej pripravenosti. Jednoducho na lepšie pripravených súperov sme nemohli vybehnúť s otvorenou hrou. Aj preto sme sa dočkali len najtesnejších víťazstiev. Vďaka Bohu aj za tie. Aj preto chceme v zime viac na sebe popracovať, aby sme si mohli i my občas v závere vydýchnuť a len takticky dohrávať zápas.

Možno vám to nebolo dopriate i preto, že ste mali po Starej Ľubovni a Veľkých Kapušanoch tretí najslabší útok, nemyslíte?

Je to pravda, hoci nám mnohí závideli útočníka Černegu, ani on sa veľmi nepresadil. Ostatní hráči útočnej formácie, Gorej a Škirda, boli často zranení a tak i to svojim spôsobom zapríčinilo našu slabú streleckú efektivitu.

Keďže ste strieľali málo gólov, nemohli ste sa teda spoľahnúť nato, že vaši útočníci budú trhať siete. O čo ste sa teda mohli oprieť?

Predovšetkým na súdržnosť kolektívu. Nemáme žiadne hviezdy a preto sme vychádzali vždy zo zabezpečenej obrany s cieľom trpezlivo vyčkávať na chyby súpera.

Po ktorom zápase ste mali najlepší pocit?

Po tom poslednom... Ale najmä po tom, v ktorom chceli súperi nado mnou stoj čo stoj vyhrať. Oplatí sa mať pred zápasom menej rečí, dôležitejšie je dianie na ihrisku.

Ak máme na mysli toho istého súpera, vychádzali ste pred stretnutím z toho, že naposledy u vás zvíťazil 7:0?

Samozrejme, psychika je sakramentská vec, ale spomienky na skrivodlivosť ešte väčšia. V tom zápase sa ukázalo, že poctivá práca je oveľa väčšia prednosť než silácke reči. Rozhodol prístup hráčov!

Čo vás teraz čaká?

Po dohode s vedením sme zvolili netradičný postup. Nechystáme žiadnu predprípravu, hráčom sme povedali, aby trénovali individuálne. Tretieho januára sa zídeme a overíme si, ako si kto vzal naše slová k srdcu. Neskôr sa chystáme na sústredenie, ale presné miesto zatiaľ ešte nepoznám. Počas zimy by sme chceli získať do každej formácie aspoň jedného šikovného hráča.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.