mal roľník oddýchnuť po celoročnej namáhavej práci a užiť si darov, ktoré počas roka dopestoval a dochoval. December je prakticky bez slnečného svitu, dni sú krátke, obyčajne viac prší, hoci sa priemerná teplota drží len málo nad nulou.

December je aj mesiac starodávnych zvykov, čarov, povier a obyčají, ktoré prirodzene ovplyvnili aj predpovede počasia. Dvanásť dní od Lucie do Vianoc určuje počasie budúcich dvanástich mesiacov. Podľa pranostiky ak je o Vianociach mierna zima, tak príde zima až pred jarou a bude o to nepríjemnejšia. Ak sa o Vianociach rozzelenajú lúky, potom ich na Veľkú noc iste sneh prikryje. Ak je zima tuhá, ale pritom oziminy prikryl sneh, možno očakávať dobrú úrodu.

V tomto zimnom mesiaci treba dať pozor, aby sme neprechladli, píše sa v starých kalendároch. Na zrýchlenie látkovej premeny je dobré korenené jedlá jesť, aj také nápoje užívať. Najmä však piť teplý čaj a vystríhať sa studených nápojov.

Ľudovú pranostiku nájdeme v starých kalendároch aj pri jednotliých menách. Napríklad pri Izabele (9.12.) je priradené "stáčanie mladého vína", pri Lucii (13.12.) "deň čarov a povier", na Bohdana (21.12.) pripadá "začiatok zimy", v deň Adely (22.12.) "pripravujene sa na sviatky" a na Filoménu (27.12.) "dobre všetko zrátaj".

Vrtochy decembrového počasia zaznamenali historici. Veľké povodne boli 5. decembra 1392. Bol to mokrý rok, ktorý sa končil mimoriadne mokrým decembrom. Nesmierne krutá zima sa začala 6. 12. 1443. Po krajine sa túlalo veľa hladnývh vlkov, ktoré prepadali dediny. Mimoriadne jasno a teplo bolo 24. decembra 1786. Často ani letný deň nebýva taký horúci. Ľudia sa veľmi preľakli, čo sa vlastne robí. Celá zima bola potom veľmi mierna, akoby ju ani nebolo cítiť. Zatmenie Slnka zaznamenali 30. decembra 1255. V nasledujúcom roku bol veľký hladomor v celej Európe ako aj množstvo zemetrasení v jednotlivých krajoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.