sa táto dôležitá informácia bytostne netýka východoslovenského športu (hoci veríme, že neskôr budú v tomto objekte predvádzať a zdokonaľovať si svoje umenie aj naši zástupcovia), no opak je pravda. Nič proti tomu, že hlavné mesto dostane krásny viacúčelový stánok (bude využívaný nielen na zápasy Davisovho pohára či Pohára federácie, tréningový proces, ale i spoločenské a kultúrne podujatia). Určite však táto skutočnosť trochu pohla žlčou u viacerých priaznivcov hokeja hlavne v Košiciach.

Je jasné, že peňazí zo štátnych zdrojov je málo, natiahnutých rúk s prosbou o pomoc veľa, a nie každému je vyhovené. Pravdu však má Mária Ďurišinová, bývalá skvelá hádzanárka, ktorá ako predstaviteľka ministerstva jemne komentovala prvenstvo tenistov v zástupe žiadateľov o dotáciu ako výraz schopností tenisovej loby. Mimochodom -pôvodne sa s týmto balíkom rátalo na obnovu materiálnej základne športovísk na školách (telocvične, bazény).

Nuž, tenisti sa vedia vo VIP šikovne zvŕtať. Nebudeme polemizovať o tom, či prednosť finančnej injekcie venovanej na NTC je naozaj stopercentne zdôvodnený alebo zavážili úzke priateľstvá a vzťahy špičiek vlády a tenisového zákulisia. Košičan Imrich Skalina, dlhoročný bývalý telovýchovný funkcionár, ktorý fungoval na rôznych úrovniach, od mestskej až po celoštátnu, však nadniesol niektoré zaujímavé postrehy.

"Pred časom primátor Zdenko Trebuľa navrhol premiérovi, že košický zimný štadión by mohol byť národným hokejovým slovenským centrom. Odpoveď bola negatívna. Prekvapuje ma však, že na tenis sa našlo 330 miliónov korún, no na dokončenie zimáku v Košiciach zo strany vlády ani halier. To je moje stanovisko, nech sa nad tým všetci zamyslia. Hovoril som o tejto záležitosti s mnohými ľuďmi, tiež boli prekvapení." Je známe, že I. Skalina, šedá eminencia športového života v metropole východu, ktorý je známy svojimi bohatými kontaktmi a skúsenosťami, sa dlhý čas zasadzuje o urýchlené dokončenie ZŠ. Burcuje, agituje, oslovuje ľudí na rôznych stoličkách, len aby sa stavba tohto objektu nenaťahovala do nekonečna. "Pred dvoma rokmi som hovoril s naším premiérom po Medzinárodnom maratóne mieru a mám od nebo aj list, v ktorom sľúbil, že zalobuje u majiteľa. To však nestačí. Všetka česť železiarňam a pánovi Bidovskému za desiatky miliónov, ktoré išli na opláštenie zimáku. Lenže treba ešte tristo miliónov." Škoda, že Košičania nemajú sídlo klubu pri Dunaji, bližšie pod oknami tých, čo rozhodujú o pridelení koruniek. Možno by stačila aspoň minimálna ústretovosť pozdvihnúť materiálne vybavenie vychyteného a populárneho odvetvia v Košiciach. Na to práve upozornil I. Skalina. "Keby vláda dala jednu či dve koruny na zimný štadión v Košiciach, o niečom by to svedčalo..." Sumár pripomienok tohto ošľahaného a rozhľadeného, hoci i svojrázneho kritika, má jedného menovateľa: náročnosť a veľkoleposť realizácie ZŠ v Košiciach presahuje možnosti mesta, regiónu, malo by ísť o celoštátny záujem. "Som rád, že opláštením železo nebude hrdzavieť a šrotári si nebudú môcť mädliť ruky. Lenže to je iba prvá fáza a treba dumať odkiaľ vziať ešte stále obrovské investície?" Otáznik je teda stále aktuálny a zarezáva sa do mysle. Niekedy viac, inokedy menej. Pred očami tých, čo drukujú zdarnému finišu realizácie podoby ZŠ však okamžite narastie po tom, čo sa narodí podobné rozhodnutie kompetentných ako naposledy.