doteraz, bolo zväčša zle. Alebo ešte horšie...
Predovšetkým - víťazstvo HZDS. Je nesporné. Len si musíme, u tejto strany ako aj ďalších, vytýčiť porovnávacie rámce, ku ktorým hodnotenie vzťahujeme. Prvé je faktické, to jest reálny podiel získaných mandátov v celorepublikovom priereze. HZDS bude mať dokopy 149 zastupiteľov (z 501), čo dáva volebnú úspešnosť cca 37 percent. Teda nielen "púhe" víťazstvo, ale aj zrejmý nominálny úspech; ako v porovnaní s parlamentnými voľbami °98, tak aj súčasnými preferenciami. Obraz završuje efektivita pri voľbách predsedov - HZDS má pred druhým kolom reálnu šancu na troch až piatich.
Existuje však ešte aj ďalší pohľad, povedzme že cez tzv. faktor skreslenia. Pokiaľ totiž niekto používa tieto čísla ako indikátor k voľbám parlamentným (čo sa úplne bežne a hlúpo robí), treba povedať, že do regiónov sa volilo VÄČŠINOVÝM SYSTÉMOM. Ten je zásadne odlišný od pomerného, ktorým sa volí do "veľkého" parlamentu. A to tým, že radikálne skresľuje silové pomery politických strán. Základná podstata väčšinového efektu je v tom, že silnejším pridáva a slabším odoberá. V týchto voľbách napríklad bežne prepadávali aj kandidáti so ziskom 20 percent a viac. A teda v danom obvode aj ich strany.
Nuž, ak sa na výsledok HZDS z prvého kola pozrieme aj z tohto uhla, je síce ešte stále víťazstvom, ale už ZĎALEKA NIE ÚSPECHOM. Jeden príklad za všetky - Trenčín. Tu získalo HZDS sto percent mandátov, na čo mu ale stačila púha tretina (!!) odovzdaných hlasov. A kandidát HZDS na predsedu má "iba" 44 percent hlasov a bude bojovať ešte v druhom kole.
Jednoducho a jasne - celoštátnych 37% nie je na 27-30 percentnú stranu vo väčšinových voľbách "nic moc". Skôr signalizuje, že v pomernom systéme parlamentných volieb by HZDS malo problém obhájiť svoje dnešné preferencie z prieskumov... Takže o "drvivom víťazstve HZDS" a pod., ako sa bežne a do bludu vo všetkých médiách vypisovalo, nemôže byť ani reči. O bratislavskom debakli nevraviac... HZDS prinajlepšom potvrdilo "papierovú formu". Prinajlepšom...
Ďalší nezmyselný mýtus týchto volieb hovorí o "porážke roztrieštenej pravice", resp. "pohrome vládnych strán" a pod. Nuž, tu treba predovšetkým diferencovať; čosi iného je SMK, a čosi iného SOP, všakáno.
Takže pravica: Štvorka SMK, KDH, SDKÚ, DS získala dokopy, pánové a dámy, 160 regionálnych poslaneckých kresiel. Čiže o 11 viac ako HZDS. Ak pridáme 13 mandátov strany ANO, ktorá sa do partie programovo hlási a šla s nimi v koalíciách, tak o 24 viac. Alebo o 6 percent. Samozrejme, faktor skreslenia je aj tu, ako pri HZDS, obrovský. Je evidentné, že drvivá prevaha v Blave (40:4) nemá s reálnym rozložením síl rovnako nič spoločného, ako monotematický plagát v Trenčíne. Takisto jasným znetvorením pomerov je aj nadpolovičná väčšina SMK v Nitre.
Pokiaľ prijmeme agregátnu optiku tzv. tolerančnej zmluvy (povolebné bloky podľa KDH), nie je víťazstvo pravice o nič menšie, ako individuálne víťazstvo HZDS. Diskusie o tom, že koľko by v tom-ktorom kraji získali KDH či SDKÚ v rámci koalície či v jej "nerámci", sú jalové. Zase práve preto, lebo pomerný systém parlamentných volieb o rok, kam tieto dišputy smerujú, funguje úplne inak. O volebnom úspechu pravice však tiež ťažko hovoriť, keďže sa netrafila nad svoje združené preferencie vyššie, ako to dokázalo HZDS.
Individuálne zažiarila SMK. Technicko-administratívne dôvody (sústredenie voličstva na vymedzenom území a tam plné zásahy) sú však známe. Ak aj nie je Bugárovo spoločenstvo víťazom, tak bezpochyby práve ono je NAJÚSPEŠNEJŠOU stranou celých regionálnych volieb. KDH je síce tretie najzastúpenejšie v krajských parlamentoch, nemá však prečo spievať, keďže išlo iba tri percentá nad svoje preferencie. SDKÚ zase 2 percentá pod. To všetko sú však už zanedbateľné veličiny. Napokon, čo je zvlášť interesantné, vládna pravica obstála slušne až veľmi dobre i v zrkadle minulých parlamentných volieb. Kvarteto SMK, KDH, SDKÚ, DS bude mať v regiónoch o 3 percentá výraznejšie zastúpenie, ako si duo SDK a SMK vydobylo v r. 1998 vo "veľkom parlamente". A to ešte, samozrejme, bez Ruskovej strany.
Tá však, individuálne, dopadla mizerne; s čosi viac ako tromi percentami získaných mandátov zúfalo zaostala za svojimi preferenciami z výskumov (7-9%). Keďže fungovala vo všetkých existujúcich regionálnych zoskupeniach pravice, je to len ďalší argument o jalovosti diškurzov o výnosnosti či stratovosti koalícií v tomto systéme volieb.
Zostávajú nám Smer, SDĽ, a všelijaké národné strany. Ako aj nejaký múdry záver, ak vôbec existuje. Takže pokračovanie zajtra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
