neexcelovali, ale aj víťazstvo 2:0 v búrlivom prostredí na ľade nováčika zo Žiliny sa ráta. Zo Žiliny totiž prišli referencie o zodpovednom výkone Košičanov, ktorí mali v zápase pod Dubňom hernú prevahu. Výsledok bol však dlho na vážkach, pretože východniari strelili upokojujúci druhý gól až v 56. minúte.
"Jasné, mali sme navrch," potvdril nám obranca HC Slavomír Vorobel. "V druhej tretine sme mali napríklad tri samostatné nájazdy. Podľa mňa z troch aspoň jeden - keď už nie viac - by sa mal ujať a už by to bolo pokojnejšie, ako za stavu 1:0." Keďže o víťazovi nebolo rozhodnuté takmer až do konca, museli si košickí zadáci dávať poriadny pozor, pretože jediné zaváhanie mohlo znamenať vyrovnanie. "Tak, tak. Keď je už o dva alebo tri góly, hrá sa oveľa ľahšie, s väčším pokojom. Dá sa aj zaútočiť, ináč musia byť traja hráči vzadu." I keď herne boli na tom lepšie hostia, na Žilinčanoch bolo v poslednej časti cítiť vôľu vyrovnať. Snažili sa teda Košičanov po druhej prestávke pritlačiť. "Áno, ale pritlačili len prvých desať minút a to bolo z ich strany všetko. Potom im došla para. V pohode sme to kontrolovali a aj my sme v tých chvíľach tiež mali nejaké šance."
Víťazstvo v riadnom hracom čase, navyše vonku, bolo pre košický tím po posledných udalostiach v klube (pozastavenie prémií) veľmi dôležité. "Po tom všetkom, čo sa udialo, určite. Najmä psychicky. Do Žiliny sme išli najmä s tým, aby sme zachytili začiatok a nedostali nejaký zbytočný gól, ako v predošlom zápase na ich ľade, keď sme tam prehrali. Chceli sme dať prvý gól my, aby sme ich nemuseli doťahovať. To sa nám podarilo a na protivníkovi bolo každou minútou vidieť, že mu dochádzajú sily."
Slavomíra Vorobela sme si ako partnera do debaty o žilinskom zápase nevybrali náhodou. Práve on totiž v 56. minúte stretnutia druhým gólom spečatil víťazstvo modro-bielych. "Získali sme puk na červenej čiare, urobil som asi päť krokov a prešiel som modrú. Obrancovia súpera mi cúvli, vystrelil som medzi nimi a bol z toho gól." Vorobel rozhodol aj v nedeľu v predĺžení proti Nitre, teraz sa o definitívne rozuzlenie v závere zápasu postaral znovu. Aj keď jeho úlohou je v prvom rade gólom zabraňovať, takéto presné zásahy musia potešiť i povzbudiť každého hráča. "Iste, veď každý gól povzbudí. A rozhodujúci už dupľom."
Košický kapitán Miro Ihnačák je zranený, a tak s céčkom na hrudi nastúpil v nedeľu proti Nitre i predvčerom v Žiline práve Vorobel. V obidvoch stretnutiach vsietil veľmi dôležité góly v záveroch zápasov. Podpichli sme ho teda, či vôbec kapitánsku funkciu Ihnačákovi vráti, keď sa mu v nej tak dobre darí. "Neviem, neviem...," zasmial sa jeden z najskúsenejších hokejistov HC a doplnil v žartovnom duchu: "Chlapci si už v kabíne uťahovali, že budú nové voľby na kapitána." Inak, zodpovedná úloha zaskakujúceho kapitána Slava nerozhádzala. Patrí totiž k tým, ktorí si v kabíne svoje povedia tak, či tak. "Áno, ja si to poviem vždy, nielen v kabíne. Nevnímal som teda kapitánske céčko nejako mimoriadne, dôležité bolo, aby sme vyhrali."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
