Odsúdil ho na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s odkladom na tri roky. Lorenc, ako aj prokurátor sa proti rozsudku okamžite odvolali. Prípadom sa preto bude musieť zaoberať Vyšší vojenský súd v Trenčíne.
Lorenc sa podľa rozsudku dopustil zneužitia právomocí verejného činiteľa tým, že v rozpore s paragrafom 23 zákona číslo 40/ 1974 o Zbore národnej bezpečnosti (ZNB) spoločne s ďalšími komunistickými pohlavármi nariadil a organizoval v rokoch 1988 až 1989 preventívnu izoláciu 11 odporcov komunistického režimu. Podľa súdu sa napriek viac ako päťročnému vyšetrovaniu nepodarilo zhromaždiť viac dôkazov o protiprávnej činnosti Lorenca. Preukázať porušenie zákona sa podarilo iba v 11 prípadoch, oproti procesu v Čechách, kde išlo o takmer 300 poškodených. Lorenca v Českej republike v roku 1993 právoplatne odsúdili na štyri roky nepodmienečne.
Senát vytkol a zdôraznil ignorovanie žiadostí o právnu pomoc zo strany českých orgánov činných v trestnom konaní, ktoré "napriek medzinárodným zmluvám neprofesionálne odmietali žiadosti slovenských kolegov".
Súd neakceptoval Lorencove argumenty, že o protizákonnosti paragrafu 23 nevedel a že išlo o dlhodobú prax. Zároveň konštatoval, že vtedy vládnuce najvyššie orgány komunistickej strany dávali ministrovi vnútra príkazy. Zodpovednosť však strana neniesla žiadnu. Súd zamietol aj návrh prokurátora, aby rozhodol o strate vojenskej kapitánskej hodnosti Lorenca. Rovnako neakceptoval pri výroku o vine prokurátorov návrh, aby bol Lorenc uznaný za vinného aj podľa odseku 2, písmena c, paragrafu 158 za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Lorencovi by tak hrozil oveľa vyšší trest.
Bývalý generálporučík ZNB Lorenc sa po procese odmietol vyjadriť pre média s tým, že už všetko povedal. Vo svojej záverečnej reči však zdôraznil, že sa už všetkým neoprávnene zadržaným a prenasledovaným viackrát verejne, ako aj vo svojej knihe ospravedlnil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.