žiadnu "placku". Snaha tohto borca v kategórii do 90 kilogramov vyšla "len" na ôsme miesto, ale každý súdny fanúšik si musel položiť otázku: stojí toto umiestnenie vari za ukrižovanie? Určite nie a keby bol Havlík vyznavačom iného odvetvia, boli by ho plné noviny a jeho meno by poletovalo aj v éteri od rána do večera. Je však iba kulturistom a preto obmedzenú publicitu prijíma pokorne, reálne. Triezvo sa pozeral na svoje vystúpenie aj v ďalekom svete.

"Moja výkonnosť bola celkom dobrá. Načasoval som si formu, aj kvalita svalstva bola na úrovni. Vo veľkosti a mohutnosti svalových skupín som sa tiež zlepšil oproti minulým podujatiam. Preto som spokojný, hoci nepopieram, čakal som postup do finále. To nevyšlo, z toho som bol trochu smutný." Keď odchádzal na šampionát, naznačil, že by v prvom rade rád skončil lepšie než pred rokom, keď obsadil 10.-11. priečku. To vyšlo, mohlo byť aj viac. "V semifinále ma prví štyria rozhodcovia akoby ignorovali, nevytiahli ma na porovnávanie. Všimol si ma až piaty arbiter Čech. Bol som vyvolaný ešte štyri razy. Stále som sa dostal dopredu v spoločnosti tých borcov, čo skončili v prvej štvorke. Vedľa mňa zakaždým pózoval Nemec, majster sveta, a Poliak, držiteľ striebornej medaily. Preto som si v duchu hovoril: je to v poriadku, finále mám vo vrecku a keď sa prikloní šťastena, možno sa mi ujde aj nejaký kov. A potom bác medzi najlepšiu šesticu som sa nedostal."

Deväťdesiatka je kráľovská kategória, tentoraz sa v nej predstavilo dvadsať adeptov, konkurencia sa zišla ešte lepšia než vlani. Tí, čo sa dostali na stupeň víťazov, patria k starým kulturistickým vlkom. "Pohybujú sa na pódiu už desaťročie. Majú odsúťažené oveľa viac než ja, je zrejmý ich náskok predo mnou, to na kvalite a tvrdosti svalstva vidno." Havlík priznal, že nie je znechutený nesplnením vidiny zabojovať si s elitou v rozhodujúcom zápolení o medaily, naopak, dostal ešte pár dúškov motivácie navyše. ""Všetko zlé je na niečo dobré a ako sa vraví: čo ťa nezabije, to ťa posilní. Zo začiatku som si nechcel pripustiť, že aj negatívna skúsenosť môže byť vkladom do budúcnosti, no teraz sa na to pozerám inak." Košický odchovanec utiahol v tejto sezóne toho naozaj neúrekom. Možno iného by to zmorilo, on sa však nedomnieva, že by ho štyri vrcholy zničili a uštvali. "Ktovie, možno by som si to ešte vyskúšal, keby prišla taká šanca. Trúfol by som si, záležalo by na tom, aké preteky by to boli. Teraz som sa však rozhodol, že budúci rok vynechám všetky akcie s výnimkou exhibícií a zameriam sa iba na jesenné majstrovstvá sveta v Káhire." Náročný kolotoč popretkávaný dvoma účasťami na ME, Svetovými hrami a naostatok MS Števovi neublížil, skôr mu v sebavedomí aj vo vyznení pomohol. Akurát dlhokánska diéta atakovala psychiku. Vyrovnal sa však s tým. "Som spokojný s celým rokom." Už prišla aj prvá odmena v podobe prvenstva medzi armádnymi adeptmi (je členom Dukly Trenčín) v neolympijských športoch na vyhlásení v B. Bystrici. "Aj pobyt v Singapure stál za to, bola to pekná bodka za námahou."

Už v týchto dňoch začal znovu s prípravou, prezradil, že bez činkárne nevie dlho vydržať. A tiež vie, na ktorú partiu tela si najviac treba posvietiť. "Musím zlepšiť chrbát, tam najviac strácam, hlavne v šírke chrbta. Mal som s tým stále problémy a hoci sa mi to podarilo zlepšiť, ešte to nie je ideálne. O dva-tri roky by to však malo byť už v poriadku."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.