"Nechceli sme si rozpočtovanie nechať na poslednú chvíľu. Aj tak sme si vedomí toho, že budúci rok na každom zo zasadnutí mestského zastupiteľstva budeme musieť pristúpiť k čiastkovým úpravám jednotlivých rozpočtových kapitol," povedal nám na margo vedúci finančného odboru Mestského úradu v Poprade Pavel Omasta. Ako príčinu tohoto stavu označil skutočnosť, že schválený rozpočet mesta nezohľadňuje presun kompetencií z dnešnej státnej správy na samosprávu. "Dnes ešte ani vláda nevie, v akom objeme sa budú presúvať financie na samosprávu a preto sme to nemohli brať do úvahy," uviedol ďalej.
Poprad bude v roku 2002 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 268,874 miliónov korún. Najväčšiu položku v kapitole výdavkov predstavuje správa mesta, ktorej réžia presiahne 62 miliónov korún. Viac ako polovicu z tejto čiastky tvoria mzdy pre mestských zamestnancov. Rovnaká suma je vyčlenená na zneškodňovanie odpadu. Ďalších bezmála 30 miliónov dostane správa mestských komunikácií a 12 miliónov mestská polícia.
"Presne 35 miliónov korún je určených na splácanie mestského úveru," konštatoval P. Omasta a dodal, že k prvému dňu nasledujúceho roku bude úverová zaťaženosť mesta predstavovať spolu 114 miliónov korún. Podľa jeho slov, budúci rok sa v Poprade nepočíta s braním ďalšieho úveru. V prípade rekonštrukcie Velického námestia by to však bolo namieste. Ako zdôraznil, v tomto prípade by mesto nemuselo v roku 2002 pristúpiť k splácaniu istiny, ale len úrokov.
Svoj rozpočet má už aj Kežmarok. Poslanci ho schválili ako vyrovnaný v oboch kapitolách vo výške 63,85 milióna korún. "Škrtali sme všetky príspevky. Ich výška zostala na úrovni tohoto roku. Keďže nepoznáme podobu štátneho rozpočtu, od ktorého sa odvíja výška podielových daní, nechali sme si v rozpočte mesta rezervu. Ak dôjde k nárastu v kapitole príjmov, výdavky nasmerujeme predovšetkým do oblasti regionálneho rozvoja, kultúry a športu," povedal nám primátor mesta František Grohola.
Podľa neho, medzi investičnými akciami dominuje dokončenie inžiniesrskych sietí v stavebnej lokalite Kamenná baňa, oprava fasády sídla mestského magistrátu a predovšetkým výstavba sociálnych bytov pre zhruba 150 neprispôsobivých občanov na periférii mesta. Predpokladané náklady na poslednú z akcií predstavujú asi 50 miliónov korún, pričom až polovica z nich by mala ísť z mestskej pokladnice. Kežmarok je tiež známy nízkym úverovým zaťažením. V súčasnosti je to len 9,3 milióna korún.
Len v Starej Ľubovni zatiaľ nemajú schválený rozpočet na nasledujúci rok. Podľa informácie zástupcu prednostu mestského úradu Vladimíra Dlugolinského, malo by sa tak stať na ostatnej tohtoročnej poslaneckej schôdzi budúci týždeň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
