ešte v ére trénera Mikuláša Komanického. Farby materského klubu reprezentoval predovšetkým v druholigovej súťaži, no po zostupe o poschodie nižšie sa preňho, paradoxne, často nenašlo miesto v základnej zostave. Najprv sa vlani pobral na hosťovanie do Michaloviec a v októbri prijal ponuku sobranského nováčika, ktorý po zranení Marcela Vasilenka potreboval medzi tri žrde súcu náhradu. "Najprv ma oslovil člen správnej rady MFK Marián Hvižďák, nuž a vzápätí sa mi ozval aj tréner Zuzčin. Keďže v Trebišove som bol len trojkou, túto možnosť som s radosťou prijal. Vlastne to bolo pre mňa vykúpenie," povedal Braňo Poľacký. Od začiatku sezóny mu v Trebišove prischla úloha trénujúceho diváka, ktorý márne čakal na svoju šancu. Tréning so zápasom nemožno porovnávať a tak aj Braňo cítil potrebu zmeny dresu. "Mám asi smolu, že sa volám Poľacký. V Trebišove bol počas jesene pri kormidle človek, ktorý mi vôbec nedôveruje. Navyše mi vôbec nedal žiadnu šancu, z čoho som veľmi naštvaný. Neviem, prečo by mali tréneri takýmto spôsobom vracať hráčom podlžnosti z hráčskej éry," vravel so smutným hlasom. Nečudo, veď reprezentovať farby materského celku je akousi psou povinnosťou každého hráča. Ak ani to nie je možné, futbalista sa dostáva na vedľajšiu koľaj. Futbal však prináša aj takéto udalosti, nie je to teda nič výnimočné. "Odišiel som tam, kde si moje služby vážia. V Sobranciach robia pri futbale seriózni ľudia, ktorí chcú čosi dokázať. Aj tak ma však mrzí, že to robím na úkor materského klubu. Posledný zápas majstrovskej jesene to celkom potvrdzuje. Toto bola jediná možnosť dokázať niektorým Trebišovčanom, že chytať naozaj viem." Práve po tomto dueli mal Poľacký v novinách možno až priodvážne výroky, nuž nás zaujímalo, ako to prijali doma v Trebišove. "Normálne, nik mi nič nevyčítal. S fanúšikmi Slavoja sme sa bavili predovšetkým o trebišovskom futbale a stave, ktorý v ňom momentálne prevláda." Na novom pôsobisku odchytal Poľacký sedem zápasov, v ktorých ani raz nesklamal. O svojom zástoji v spomínaných dueloch však príliš hovoriť nechcel. "To je úloha pre trénera či fanúšikov. Poviem akurát toľko, že som s pôsobením v Sobranciach spokojný. Chytával som pravidelne a tak nemám dôvod byť mrzutý." Táto štácia nie je preňho konečná, minimálne do leta však bude obliekať dres treťoligového nováčika, pretože práve dovtedy mu platí hosťovanie. "Niežeby som chcel po skončení sezóny odtiaľ zutekať, ale rozhodne mám vyššie ambície. Chcel by som skúsiť vyššiu súťaž. Zatiaľ sa nik neozval, spolieham sa na vlastné výkony," dodal.
Autor: jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
