výkonnosť krpatie. Čo robiť? Asi vziať rozum do hrsti, prípadne sa spoľahnúť na ústretovosť okolia, aby sa zlé zmenilo na lepšie. Toto nám zišlo na um po tom, čo sme si vypočuli rozprávanie Juraja Rusiča (na fotografii). Tento hokejista HC Košice síce narukoval do Popradu, ale v extralige sa neobjavil. Zľahla sa pod ním zem? Nie, len jeho cesta za pukom sa podstatne skľukatila.
"Od konca minulého týždňa som už v Trebišove. Začal som s pravidelným tréningom, bol som aj na zápase, ale zatiaľ som do hry nezasiahol," zvestoval nám o čosi vyrovnanejším hlasom tento 21-ročný útočník, ktorý v minulej sezóne a tiež v ročníku 1998/99 si odkrútil pár štartov v najvyššej súťaži v Košiciach (medzitým tiež hosťoval dva mesiace v Spišskej Novej Vsi).
Po prijímači v Bratislava sa zapojil v lete do prípravy na ľade v popradskom tíme. Na prvý pohľad je zrejmé, že je dobré pre extraligistu, ak zakotví počas ZVS v tíme, ktorý je tiež účastníkom elitných zápolení. "V ŠKP som vydržal asi mesiac, potom pol druha mesiaca som strávil ako vojak na Štrbskom Plese v stredisku štátnej športovej reprezentácie. K hokeju som sa dostal počas tréningov dva-tri razy do týždňa. Z Tatier som odišiel na mesiac do Bratislavy. V ŠKP už neboli voľné kapacity, narukovali noví vojaci a tak som zamieril k Dunaju, kde som zotrval až do prevelenia do Trebišova." Tieto fakty vychŕlil zo seba akoby sa nič nestalo. Lenže človek je krehká nádoba a keď sa v živote udejú otrasy, vzniknú aj praskliny. "Z tímu policajtov som sa vytratil týždeň po Tatranskom pohári. Odohral som iba jediný domáci prípravný duel proti Prešovu." Na vine prerušenej hokejovej pesničky neboli zranenia ani zdravotné problémy. "Nepožíval som asi dôveru trénerov. Neboli so mnou spokojní a naznačili mi, že s takými výkonmi by som si v popradskom drese veľa nezahral." Teda žiadne fňukanie, len konštatovanie o nemilosrdnosti reality. Koniec koncov tréneri majú právo a povinnosť rozhodnúť sa pre tých, ktorí im pasujú. V Bratislave sa Rusič ocitol v športovej rote spolu s boxermi. "Ako hokejista som stratil dosť veľa času..."
S odstupom niekoľkých týždňov sa dá prehodnotiť zažité. Uvedomil si tento hráč nejakú chybu, ktorej sa prípadne dopustil? Nedalo sa tomu predísť? "Nie som si vedomý žiadneho kiksu, prešľapu. Tréneri sa proste rozhodli, že ma nechcú. Nemalo význam protestovať, keď bol taký názor. Prijal som to ako nemenný fakt. Vypočul som si názor, že za Poprad by som nenastupoval pravidelne a ako mladý hokejista potrebujem hrať."
Keď sa po odmlke ozval prezident ŠKP Tibor Turan s tým, že Trebišov má záujem o Jurajove služby, určite ožil. Nebolo to ale také jednoduché, lebo narukoval do vojsk ministerstva vnútra, kým trebišovská "véteječka" patrí do rezortu ministerstva obrany. "Potrebujem sa dostať čím skôr do formy, dohnať resty v kondícii a až potom môžem pomýšľať na definitívny návrat na scénu. Neviem však odhadnúť, ako dlho potrvá, kým si zahrám súťažne," dodal borec, ktorý v marci končí vojenčinu. Jeho želaním je, aby sa už poriadne rozbehol, lebo doterajšieho prešľapovania bolo neúrekom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
