doma a tak sa stalo, že obaja muž obžalovaný z pokusu znásilnenia a z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, i jeho obeť - si sadli na tú istú lavicu. Trestnú... Až musela zasiahnuť predsedníčka senátu a poškodenú a svedkyňu v jednej osobe požiadala, aby si sadla do niektorej z ďalších lavíc.

Po tejto úsmevnej príhode sa však predsedajúca obrátila k všetkým prítomným v súdnej sieni a začala veľmi ostro: "Viem, že v tejto kauze sú dva znepriatelené tábory svedkov. Jedni sú takí, ktorí sú na strane obžalovaného a svoje výpovede prikrášľujú v jeho prospech, a sú aj takí, ktorí naopak stoja na strane poškodenej a držia jej stranu. Ale vy, ako svedkovia musíte hovoriť pravdu! Na to vás dôrazne upozorňujem!! Inak vám hrozí stíhanie pre trestný čin krivej výpovede. Som povinná vás o tom poučiť!" Potom v zmysle Trestného poriadku, ktorý ukladá predsedovi senátu dbať o to, aby ešte nevypočutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov, museli pojednávaciu sieň opustiť všetci predvolaní svedkovia, vrátane poškodenej, a slova sa ujal obžalovaný:

"Budem vypovedať! To, z čoho ma obvinila slečna D., je vymyslené. Ničoho som sa nedopustil. Trestný čin som nespáchal, ba dokonca v ten deň som sa na mieste činu vôbec nenachádzal! Ide o zinscenovaný útok na moju osobu", povedal na to obžalovaný, inak mladý, nakrátko ostrihaný muž stíhaný na slobode. Ako ďalej uviedol, motívom útokov je to, že ju predtým finančne podporoval, potom si však našiel priateľku a tak sa dotyčná rozhodla pomstiť. "Ale o tom som hovoril aj na polícii."

"Vy ste s poškodenou spolu chodili?" opýtala sa ho zrazu predsedníčka senátu.

"Nie, stretávali sme sa ... Občas..."

"A pritom ste ju finančne podporovali?"

"Áno, ale ja som si medzitým našiel priateľku, ona sa to dozvedela a tak to na mňa narafičila..."

"Čiže vy ste spolu nechodili?"

"Nie, nikdy! Nebol medzi nami žiaden citový vzťah. Len sme sa po niekoľko mesiacov pravidelne stretávali, zašli spolu niekam na kávu a potom hneď sme išli robiť!"

"Nerozumiem," nechala sa počuť žena v sudcovskom talári.

"No, išlo sa priamo na to na sex!"

Toľko na vykreslenie situácie, v akej sa odohral príbeh, nad ktorým sa možno trochu pousmiať, keby mužovi sediacemu na trestnej lavici Okresného súdu Košice I nehrozila možno aj viacročná basa. Podľa prokurátora sa to celé začalo tým, že v septembri pred dvomi rokmi sa pokúsil znásilniť svoju dovtedajšiu sexuálnu priateľku a keďže po tom, čo prežila krátko predtým, sa mu nechcela podvoliť, využil silu svojich rúk. Musela vyhľadať pomoc chirurga a neskôr i psychológa...

Dajme však slovo jej samotnej: "Chodili sme spolu. Bola však za tým sexuálna príťažlivosť, nie citová! Raz sme boli spolu s priateľmi na káve a on tam začal obťažovať moju priateľku... Bolo to nechutné a tak, aby sme na to zabudli, šli sme všetci na diskotéku... Bolo už neskoro a on sa ponúkol, že odvezie mňa aj moju kamošku autom domov. Najprv zaviezol mňa a potom ju. Asi o druhej v noci zazvonil telefón. Volala kamoška, že ju cestou v aute obťažoval a keďže mu nechcela vyhovieť, núkal jej za to peniaze. Hneď ráno prišla ku mne domov a ešte stále bola roztrasená. Potom však zavolal on. Pýtala som sa ho, čo sa v noci stalo, on vravel, že nič a ja mu na to: Neklam, je tu pri mne a všetko mi povedala. Dala som mu najavo, že je medzi nami koniec.... Stretli sme sa po dvoch týždňoch, keď sme my dve šli na návštevu k nášmu spoločnému priateľovi K. Zrazu zastalo auto a vybehol z neho on. Kričal na priateľku , či jej má dať po papuli. A na mňa zasa, že mi chce dať pusu. Odtiahla som sa, bolo to nechutné, a šli sme na návštevu. Idem aj ja s vami, K. je aspoň taký môj priateľ ako vás dvoch, zakričal a vtlačil sa dnu. Pustili sme si hudbu a počúvali." Ako ďalej uviedla, obžalovaný sa k nej neustále pritískal, začal byť agresívny a pred všetkými kričal: "Aj tak budeš moja!"

Po čase potrebovala ísť na toaletu. Zrazu si uvedomila, že ju chytil, surovo pritiahol k sebe a päsťou jej uštedril úder do hlavy. Vtlačil ju do kuchyne, pri páde narazila na kuchynskú linku. Zvalil ju na váľandu, prisadol si na ňu, tlačil ju stehnami, rukami jej chytil krk a hlavou jej systematicky udieral o stenu i chladničku. Plakala, kričala, ale ostatní nepočuli. V izbe hlasno revala hudba "Celé to trvalo asi desať-pätnásť minút, myslím to bitie a udieranie o stenu. Mal taký čudný pohľad. Potom jednu nohu spustil z váľandy na zem a rozopol si nohavice. Nemal pod nimi slípy ani trenírky...Vtom však už pribehli ostatní... Na radu svojich kamarátok som išla na lekárske vyšetrenia a políciu. Od K., v ktorého byte sa to odohralo, som sa dozvedela, že mu neskôr volal a pýtal sa ho, či som aspoň riadne pľula krv... Po čase mi sám obžalovaný navrhol, že keď to z polície stiahnem, dá mi desaťtisíc korún. Odmietla som. A tak sa mi začal vyhrážať, že dopadnem zle..."

Na otázku predsedníčky senátu, ako by charakterizovala svoj dovtedajší vzťah s obžalovaným, odvetila: "Náš vzťah bol založený výslovne na sexualite, nie na hlbšom cite." Keďže si to žiadalo podrobnejšie vysvetlenie, pustila sa do ďalšieho rozprávania: "Bol to sex bez lásky, nie však za peniaze, bol to - ako by som povedala - taký čistý milenecký pomer. Slovom, potrebovala som mať stáleho sexuálneho partnera," osvetľovala pred trestným senátom pozadie horúcej súdnej kauzy mladá žena.

K slovu sa dostala aj svedkyňa P. Tá pred súdom po- tvrdila, že v tom čase s obžalovaným chodila a 27. 9. 1999 boli spolu večer v Jazzklube na Kováčskej v centre Košíc. " A podľa čoho viete, že to bolo presne v ten deň?" prerušila ju predsedajúca. "Neviem presne, ale on mi povedal, že budem v tej veci vypočúvaná na polícii, preto som si to zapamätala." "A ozaj, viete, aký to bol deň? Pondelok? Piatok? Sobota?" "Nie, neviem. Pamätám si len to, že v ten deň sme boli spolu v Jazzklube, boli sme tam asi dve hodiny a potom ma odviedol domov..." Predsedníčke senátu to však nedalo a tak sa pre istotu opýtala ešte raz: "Čím bol ten deň taký významný, že si dodnes pamätáte presný dátum?" Svedkyňa sa na chvíľu zamyslela a potom spustila: "Ničím nebol významný, ale viem, že vtedy, keď sa to malo stať, sme my dvaja boli celý večer spolu. Na tom trvám!"

Podobne vypovedala aj svedkyňa, ktorá pre zmenu v ten nešťastný september pred dvoma rokmi chodila s K. (to je ten muž, s ktorým sa priatelili všetci aktéri príbehu a v ktorého byte a za jeho prítomnosti sa malo udiať to, čo sa prejednáva pred súdom). "V ten deň, t.j. 27. 9. 1999 som bola celý večer s K., už si dnes presne nepamätám kde, ale boli sme niekde spolu na večeri. Asi to bolo v Ranči v neďalekých Šebastovciach, potom sme sa šli prejsť po meste a rozišli sme sa niekedy pred polnocou." Na otázku ženy v talári, čím bol ten deň taký významný, že si aj po rokoch pamätá presný dátum, odvetila, že nebol ničím významný, vie však, že sa vtedy niečo malo stať, ale obžalovaný B. s tým nemá nič spoločné...

Súd musí rozlúsknuť naozaj tvrdý oriešok. Je zrejmé, že niektorá strana obžalovaný či poškodená klame, a to nielen jeden z nich, ale klame aj niektorá skupina svedkov. Nemôže predsa jeden a ten istý človek byť niekde v byte a znásilňovať a zároveň v tom istom čase piť kávu Jazzklube! To jednoducho nejde! Keďže súd ešte potrebuje vypočuť chirurga, ale aj ďalších svedkov (niektorí sú t.č. práceneschopní), pojednávanie odročil na január.