systémové riešenie. To spočívalo v neprimeranom presadzovaní záujmu exploatácie nerastného bohatstva za každých okolností, teda bez ohľadu na vzácnosť prírodných a kultúrnych hodnôt konkrétneho územia.
"To by umožnilo ťažbu nerastov aj v chránených častiach prírody. Pritom, z ekonomického pohľadu je ťažba nerastov pre štát najmenej výhodným variantom. Podľa platnej legislatívy totiž spoločnosť, ktorá ťaží ložisko, platí odvody štátu len 5 000 Sk ročne za každý km2 dobývacieho priestoru. Okrem toho ešte spoločnosť platí maximálne 10 percent z ceny suroviny po jej spracovaní. Keďže väčšina vyťažených nerastov ide zo Slovenska na vývoz vo forme suroviny, zisk štátu je minimálny. Slovensko sa teda správa aj v tomto smere ako typická rozvojová krajina," uviedol na tlačovej besede občianskeho združenia Sosna, Ing. Štefan Szabó a ako dodal, práve oblasti, kde sa ťažia nerasty, majú vysoký potenciál napríklad pre rozvoj malého cestovného ruchu, alebo ekologické poľnohospodárstvo. Po vyťažení nerastov však zostáva len zdevastovaná krajina.
Na uvedený stav reagovali Sosna Košice a SZOPK Brečtan z Nového Mesta nad Váhom, ktoré pripravili viaceré pozmeňujúce návrhy k novele. Podstatou bolo zvýšiť právomoc orgánov ochrany prírody a orgánov územného plánovania, znemožňujúcu jednostranné rozhodovanie banských úradov v chránených územiach. Ďalším návrhom bolo zabezpečiť aj účasť obcí v konaniach podľa banského zákona, keďže sa v nich rozhoduje o budúcnosti ich katastrálnych území. Posledným návrhom bolo rozšíriť okruh subjektov, oprávnených podať návrh na odpis zásob nevyťažených ložísk nerastov o obce a orgány územného plánovania. Toto opatrenie umožňuje najkratšou cestou definitívne odstrániť hrozbu ťažby nerastov v chránených územiach.
"Zorganizovala sa rozsiahla medzinárodná kampaň, ktorú podporilo 30 slovenských mimovládnych organizácií a okolo 400 jednotlivcov z celého sveta. Zo známych osobností nás dokonca podporil humorista Milan Markovič. Výsledkom bolo, že za naše pozmeňovacie návrhy hlasovalo 102 zo 108 poslancov, čo pokladáme za úspech," doplnil kolegu JUDr. Jozef Šuchta.
Napriek tomu, že novela akceptovala uvedené požiadavky ochranárov a možnosti ochrany území sa tak zvýšili, nepodarilo sa presadiť odpis zásob nerastných surovín, kvôli čomu je ohrozené i územie Slovenského krasu, o ťažbu na ktorom má záujem niekoľko banských sopločností.
"Budeme teda pokračovať vo svojom úsilí a príprave nových zásad surovinovej politiky, chrániacej prírodný hodnoty Slovenska. Ak to bude potrebné, sme odhodlaný podať podnet na Ústavný súd," dokončil Štefan Szabó.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
