dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich zvierat a rastlín. Na medzinárodnej úrovni, presnejšie v USA, bol podpísaný ešte v marci roku 1973 a jeho cieľom je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, aby sa dosiahla spoločná ochrana pred úplným vyhubením pod vplyvom lukratívnych obchodov.
Slovensko uplatnilo svoje členstvo v CITES v januári 1993, keď nadobudol účinnosť zákon NR SR o ochrane prírody a krajiny, ale až vyhláška z júla 1999 upravila podrobnosti o obchode, teda vývoze, dovoze a spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, drevín a živočíchov.
Predmetom záujmu CITES je v súčasnosti 2500 druhov živočíchov a 35 000 druhov rastlín, ktoré sú podľa stupňa ohrozenia rozdelené do troch skupín.
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je možné držať chránené živočíchy len so súhlasom príslušného okresného úradu, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje len na chovateľov, ale na všetkých obchodníkov, preparátorov, múzeá a podobne.
S akými skúsenosťami sa stretli na odbore životného prostredia Okresného úradu v Prešove, na to sme sa opýtali vedúceho Mariána Harčaríka. Potvrdil nám, že sú často svedkami nielen nevedomosti o týchto pravidlách, ale niekedy, vo vyhrotených situáciách aj svedkami citových prejavov. "Istá slečna chcela vycestovať do zahraničia na dlhodobý pracovný pobyt a chcela si so sebou vziať aj korytnačku zelenú-Testudo hermani. Keď na colnom úrade zistila, že potrebuje súhlas na vývoz pre svojho miláčika, v opačnom prípade oň na hraniciach príde, pochopila, že má problém. Doklad totiž potrebovala do troch dní. Obrátila sa na nás nevediac, že ide o druh zvieraťa, na ktorý jej nemôžeme takýto doklad vystaviť. Nepomohli ani slzy. Náš úrad totiž nebol kompetentný, lebo v tomto prípade môže povolenie vydávať len Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s vedeckým orgánom CITES s tým, že dokladmi preukáže pôvod zvieraťa spolu s dôvodom vývozu. Musela teda vycestovať do Bratislavy a posunúť termín odchodu zo Slovenska aj nástupu do nového zamestnania," povedal nám M. Harčarík.
Chovatelia exotických miláčikov, ba aj rastlín by sa mali preto pred cestou do zahraničia informovať o dikcii zákona, aby sa vyhli zbytočným stresovým situáciám. Obchodovanie na Slovensku so zvieratami a rastlinami zaradenými do II. a III. skupiny CITES je podmienené súhlasom podľa paragrafu 30 zákona a legálnym pôvodom predávaných jedincov. Každé zviera musí mať preukaz pôvodu. Spomínaná korytnačka však patrila do I. skupiny a na tieto druhy môže vydať súhlas len MŽP SR a CITES. Dovoz na SR je možný len s vopred vydaným vývozným povolením CITES zo štátu vývozu. "V okrese Prešov je v súčasnosti 49 držiteľov súhlasu na vlastníctvo, držbu a chov chránených druhov živočíchov. Zväčša ide o nepôvodné druhy plazov a papagájov," konštatoval M. Harčarík a dodal, že neinformovanosť nikoho neospravedlňuje. Ak sú živočíchy neprihlásené a nemajú preukaz so spomínanými náležitosťami, budú zhabané a ich chovateľovi môže kontrolný orgán uložiť pokutu do výšky 30 tisíc korún. V prípade vyššej spoločenskej hodnoty hrozí až súdne stíhanie.
Chovatelia však majú na novú situáciu svoj názor a nie je nekritický. Výhrady majú predovšetkým k nepripravenosti slovenského trhu na nové podmienky. Napríklad v prípade označovacích krúžkov pre papagáje. Tie, ktoré sa vyrábajú sú podľa slov predsedu Základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov EXOTA v Prešove Jozefa Šitára, nevyhovujúce. Zdôraznil tiež, že náklady na povinné mikročipy sa teraz strojnásobili, nehovoriac o vysokých poplatkoch za rozbor DNA, ktoré CITES vyžaduje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
