pracovná doba je pohyblivá. Chceli by sme vedieť, či aj súkromný podnikateľ je povinný umožniť zamestnancom prestávku na jedlo a prispievať im na stravu. Náš zamestnávateľ totiž tvrdí, že je vecou jeho úvahy, či nám na stravu bude prispievať.
Zn.: Stravovanie v súkromnej firme
Odpoveď: Z ustanovenia § 140 Zákonníka práce zamestnávateľovi vyplýva povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to podmienky práce na pracovisku vylučujú. Zákon sa vzťahuje na podnikateľskú aj rozpočtovú sféru.
Zamestnávateľ má zabezpečiť stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, za ktorú sa považuje výkon práce dlhší ako tri hodiny. Ak pracovná zmena ktorú trvá viac ako 11 hodín, ale menej ako 12 hodín, môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého jedla, pri pracovnej zmene nad 12 hodín je povinný zabezpečiť poskytnutie ďalšieho hlavného teplého jedla.
Na stravovanie zamestnancov prispieva vo výške 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Táto výška sa bude automaticky upravovať v závislosti od rastu cien potravín alebo služieb spojených so stravovaním. Zákon umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť sa s príslušnou odborovou organizáciou a v kolektívnej zmluve zakotviť poskytovanie stravovania ďalším osobám, napr. bývalým zamestnancom - dôchodcom, zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancom počas dovolenky, počas dôležitých osobných prekážok v práci, práceneschopnosti, v prípade nadčasovej práce a podobne. Ak u zamestnávateľa odborová organizácia nepôsobí, nemožno dohodnúť v kolektívnej zmluve priaznivejšie podmienky stravovania. Treba poznamenať, že na účely stravovania nemôže kolektívnu zmluvu nahradiť iný vnútorný predpis zamestnávateľa. Zákon neumožňuje zamestnávateľovi nahradiť stravovanie iným plnením, napr. finančným.
V prípade, že zamestnávateľ zabezpečil stravovanie stravnými lístkami na príslušný mesiac, a zamestnanec v tomto mesiaci neodpracoval pracovnú zmenu, v ďalšom mesiaci sa za neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca kráti počet stravných lístkov, avšak len vtedy, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutá priaznivejšia úprava.
V súvislosti so zabezpečovaním stravovania vyplýva pre zamestnávateľa aj povinnosť zabezpečiť zamestnancovi najneskôr po 5 hodinách práce najmenej 30-minútovú prestávku na jedenie a oddych. Zákon stanovuje minimálnu dĺžku prestávky, ktorú nemožno skrátiť ani rozdeliť na kratšie časové úseky. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom aj viac prestávok, ale do pracovného času sa započítava iba 30 minút. V kolektívnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že pri zmene presahujúcej 10 a ˝ hodiny sa do pracovného času započ?ta ďalších 15 minút. Do pracovného času sa započítava aj prestávka na jedenie a oddych, ak má na ňu nárok zamestnanec vykonávajúci práce, ktoré nemožno prerušiť.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
