ako tridsať rokov svojho života, si na ne spomína takto: "Prišli sme sem veľmi mladí, obaja... Nemala som ešte ani dvadsať a život tu veru nebol ľahký. Nemali sme elektrinu ani vodu. Cesty sú dodnes v týchto končinách neschodné, a keď v zime naváľalo snehu, tak sa sem ani nedalo dostať. Dni plynuli v robote, bolo treba nanosiť vodu, obriadiť statok, postarať sa o deti, navariť, vyprať, a tak stále dookola. Televízia ani rozhlas nebol, ale deťom to nechýbalo. Stále boli vonku, hrali sa v hore, či pri potoku... Myslím, že sme tu boli šťastní."
Pani horárka, inak ju v Čiernom Balogu nik nenazve, už dnes býva v dedine, predsa len je to pohodlnejší život. Rada sa však vracia do minulosti a keď je čas, rozpráva neuveriteľné príhody, pri ktorých niekedy behá až mráz po chrbte... Zvery chodievali k horárni pravidelne, bežne sa dali vidieť popásajúce sa srnky i jelene, spoločnosť im robili divé zajace i ježkovia a občas sem zablúdil aj medveď. Jeden, mimoriadne statný kus, vážil takmer dva metráky, si zvykol chodievať až celkom blízko. Domácim nielenže naháňal strach, ale raz sa mu dokonca podarilo strhnúť aj býka a to už bolo priveľa. Horár zorganizoval lov a medveď podľahol. Všetkým sa uľavilo a zvedaví boli najmä na to, ako bude chutiť medvedie mäsko. "Odrali sme ho z kože a tie najlepšie kusy mäsa sme vyrezali. Prešpikovala som ho slaninkou, napácovala a dala piecť. Piekol sa vari tri hodiny, ale nebol dobrý... Mäso bolo tvrdé, húževnaté, bol to starý medveď." Pani Emília častejšie ako iné gazdiné varievala všakovaké jedlá z diviny. Medzi vychýrené pochúťky patrí "jágereček" - jedlo z vnútorností srnčej zveri. Medzi poľovníkmi je zaužívaný nepísaný zákon, že vnútornosti vždy patria tomu, kto zver zastrelil. Preto túto špecialitu bežní ľudia jedávali málokedy. Spôsob ako sa dostať k mäsku z diviny sa však vždy našiel. Pytliaci chytali zver do sľučiek, pascí, sietí a jám. Vtáky zvykli chytať aj na lep. Pytliactvo bolo vždy prísne trestané, dokonca aj vtedy, ak bolo zabité zviera v sebaobrane alebo pri chránení majetku. Napriek zákazom a trestom chodievali chlapci loviť do odľahlejších revírov, najčastejšie v noci. Zabité zviera zvyčajne rozrezali na kusy a odnášali ho vo vreciach či kapsách domov. Stravu ľudu z času na čas dopĺňala srňacina, jelenie mäso, mäso z diviaka a zajacov. Z pernatej zveri to boli jarabice, bažanty, sluky, divé kačice, holuby a ako doplnok k strave sa zbierali aj ich vajcia.
Horárka si pamätá na nejeden pohon na pytliakov, ktorých bolo v čiernobalockých lesoch vždy dosť. Popri rozprávaní pani Emília aj varila, prichystala srnčí guláš, do ktorého na záver nezabudla hodiť vetvičku čečiny - pre chuť a vôňu. Na cestu nám nabalila košík žltučkých kuriatok, ktoré ráno našla v lese a originálne recepty, ktoré sa v rodinách horárov tradujú z pokolenia na pokolenie.
Divina na kyslo
Suroviny: 800 g diviny zo stehna, prípadne vykostené karé, 100 g údenej slaniny, koreňová zelenina - mrkva, petržlen, kaleráb, cibuľa, mleté korenie, soľ, vegeta, 2 lyžičky octu, 1 l vody. Na prípravu karamelu 3 lyžice cukru, lyžička horčice, 2 lyžice múky a 1 a 1/2 dcl smotany.
Príloha: halušky
Postup: Mäso umyjeme, odblaníme a prešpikujeme slaninkou. Vodu prevaríme, do vychladnutej pridáme ocot, soľ, vegetu, bobkový list a očistenú pokrájanú koreňovú zeleninu. (Mäso sa môže pripraviť dopredu 8, prípadne 24 hod., ale sa môže pripravovať aj ihneď.) Mäso so zeleninou necháme uvariť do mäkka. Po uvarení sa nechá vychladnúť a nakrája sa na porcie. Zeleninu prepasírujeme, prípadne rozmixujeme. Pipravíme si z cukru karamel, zalejeme vodou, pridáme horčicu, smotanu a múku na zahustenie. Ochutíme citrónovou kôrou a citrónovou šťavou.
Guláš z diviny
Suroviny: divina 300 g na 1 porciu, zemiaky 200 - 250 g na 1 porciu, bravčovú masť, cibuľu, cesnak, zeleninu, korenie, soľ, voda, rasca.
Postup: Mäso umyjeme vcelku, odblaníme, odkrojíme väčšie kusy loja. Ak máme, môžeme použiť do vývaru aj kosti vcelku. Mäso pokrájame na stredne veľké kocky a ešte premyjeme dvakrát vo vode. V nádobe rozpustíme masť, pridáme očistenú pokrájanú cibuľu a rascu. Cibuľku udusíme do zlatista, odstavíme zo zdroja tepla a pridáme mletú papriku. Miešame pokiaľ nadobudne červenú farbu. Začneme postupne pridávať mäso, zeleninu, korenie a máličko soli. Ďalej pridáme na plátky pokrájané zemiaky. Podlejeme teplou vodou a dusíme cca 1 hod. Keď je už mäso mäkké, pridáme zvyšné zemiaky. Približne 10 min. pred dovarením prelisujeme si očistený cesnak a na záver trochu majoránky.
Vnútornosti z diviny - Jágerček
Tieto možno upravovať dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že sa pripravujú spolu všetky vnútornosti, t. j. pečeň, pľúca, obličky a srdce. Tu je potrebné dodržať poradie dusenia a to tak, že sa ako prvé dusia pľúcka, srdce a obličky a nakoniec pečeň. Príprava trvá 1 a 1/2 hodiny. Druhý spôsob je, že sa samostatne pripravuje pečeň. Tento spôsob trvá asi 20 minút.
Suroviny: Vnútornosti z diviny, 400 g bravčovej masti, 3-4 väčšie cibule, 4 lyžice horčice obyčajnej, 1 lyžica soli, vegeta, korenie, červená paprika, 2 dcl červeného vína.
Postup: Pečeň z diviny si odblaníme, povyrezujeme kanáliky, pokrájame na plátky cca 1 cm hrubé, plátky na rezance. V pripravenej rajnici (kotlíku) rozpustíme masť. Pridáme 2-3 nadrobno nakrájané cibule, podusíme do zlatista. Pridáme trošku červenej papriky a za stáleho miešania odstavíme nabok. Pridáme pečienku, horčicu a ďalej dusíme 10 min. Pred dokončením zhruba 3 - 5 minút pridáme zbytok cibule a premiešame. Po 5 min. nádobu odstavíme, pridáme trošku soli, vegetu, riadne premiešame, necháme 2 - 3 minúty postáť, aby zmes prešla soľou, pridáme červené víno.
Príloha: chlieb, prípadne zemiaky, zeleninový šalát alebo červená kapusta a červené víno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
