najznámejšia. Je to legenda, alebo skutočnosť? Ťažko vieme na túto otázku nájsť správnu odpoveď pokiaľ nepoznáme presné vedecké vysvetlenie. Existuje mnoho legiend, podľa ktorých podobné obludy žijú aj v iných jazerách. Vážení čitatelia, pokúsili sme sa získať čo najviac informácií o jazerných obludách a príšerách. Ich existencia nie je vedecky dokázaná, preto opäť predkladáme viac názorov a vysvetlení. Každý má právo na svoj názor, údaje ktoré vám predkladáme, nie sú dokázané. Pokiaľ veda existenciu týchto oblúd nedokáže, môžeme hovoriť iba o názoroch, nie o faktoch. Ktorý názor je podľa vás správny? To už je individuálna záležitosť...
Príšeru, zo škótskeho jazera Lochness prvýkrát pozoroval írsky mních a misionár okolo roku šesťstopätnásť. Ľudia sa s touto záhadou zaoberajú od roku 1933. Ako to vlastne začalo? Obludu prvýkrát uvideli manželia MacKayovci, neskôr dostala meno "Nessie". Medzi dedinami Dorest a Foyer ju pozoroval George Spicer s manželkou. V krátkom čase sa "Nessie" stala akousi legendou, ktorú skúmajú vedci ale aj laici. Určitá skupina chce jej existenciu dokázať, iná zas vyvrátiť. Neskôr sa v denníku Daily Mail objavila fotografia obludy, ktorú vyhotovil londýnsky chirurg dr. Robert Kenneth Wilson. V tom čase išlo o veľkú senzáciu, vraj fotografia bola "pravá". Neskôr vyšlo najavo, že netvora skonštruoval z plasteliny a detskej ponorky Christian Spurling, dr.Wilson ho s radosťou odfotografoval.
Jazero sa stalo miestom intenzívnych pozorovaní vedcov, na čo sa využívali najmodernejšie fotoaparáty, snímacie zariadenia a iná technika, nechýbali ani miniponorky. Vedci zozbierali menný zoznam očitých svedkov, na základe čoho sa pokúsili problém uzavrieť. Na základe pozorovaní sa pokúsili obludu žijúcu v Lochnesskom jezere zrekonštruovať. Na základe výpovedí svedkov dospeli k tomu, že veľkosť tvora je pätnásť až dvadsať metrov. Má menšiu hlavu s dvoma výčnelkami, ktoré sa podobajú rohom. Príšera vraj má tučné telo hnedej farby, trojmetrový hadovitý krk, zašpicatený chvost, zadná plutva má podľa výpovede svedkov kosoštvorcový tvar. Pohybuje sa rýchlosťou vyše sedem metrov za sekundu. Údaje, ktoré sme uviedli nie sú vedecky dokázané, sú to skôr legendy. K problematike Lochnesskej príšery sa vyjadrili aj zoológovia. Podľa odborníkov to môže byť obojživelný cicavec, prípadne chobotnica...
V roku 1968 príšeru "Nessie" viackrát zachytil profesor Gordon Trucker. Podľa profesora neznámy gigantický predmet plávajúci predmet meria až päťdesiat metrov. Profesor tvrdil, že vedľa obludy zachytil aj menší plávajúci objekt. Pre vedcov zostalo záhadou, že riečne obludy sa podľa pozorovaní pohybovali rýchlosťou, ktorá je porovnateľná s rýchlosťou lode. Tým vyvrátili možnosť, že by šlo o rybu. Vidíme, že vysvetlenie jednej otázky otvára ďalšie neobjasniteľné problémy, čím záhada ostáva naďalej neobjasnená. V roku 1975 sa objavili ďalšie senzácie okolo riečnej obludy "Nessie". Senzácia bola zo začiatku tak veľká, že sa mali k tejto problematike zvolať sympóziá. Spornosť fotografií doktora Roberta Rainsa sa veľmi rýchlo dokázala, takže sympóziá sa neuskutočnili. Prírodovedec Peter Scotth z Birginhamskej univerzity zistil, že plutvy na fotografiách sa nepodobajú plutvám žiadnych živočíchov. Fotografie Franka Serja boli v prospech príšery "Nessie", no problém napriek tomu ostal nedoriešený.
Môžeme si položiť otázku, či nejde o nejaký doteraz nevysvetlený prírodný úkaz, ktorý pozorujeme v tvare príšery? Je zaujímavé, že jazero predstavuje geologický zlom, čo tiež treba brať do úvahy. Je dlhé päťdesiatšesť kilometrov, široké tri kilometre. Na niektorých miestach dosahuje hĺbku až tristo metrov. Podľa najnovších informácií pod hladinou jazera dochádza k sopečnej činnosti, na základe čoho vznikajú víry. Určitá zhoda okolností môže vyvolať optický dojem, akoby sa na hladine jazera pohybovala akási obluda. Výsledky prieskumov budú jednoznačné iba vtedy, keď budú vedecky potvrdené.
Lochnesská príšera má vraj svojich súrodencov aj v ostatných jazerách. Podobného tvora pozorovali v Škótsku v jazerách LochMoray a LochSheal. V týchto jazerách pozorovali obludu s hlavou hada už v roku 1887. Kto si myslí, že ide o nejakú škótsku špecialitu, tak sa mýli. Podobné obludy boli pozorované aj mimo Škótska. V Kirgizsku v hornom jazere Sary-Čelek vraj žije tvor podobný jašterovi. Údajne vo vysokohorskom jazere hlbokom vyše tristo metrov žije ďalšia obluda. Podľa legendy vraj rôzne neznáme tvori žijú aj v kanadských jazerách Manitoba, Baker a Okanogan. V roku 1868 sa v meste Easport podarilo zabiť obludu. Vážila desať ton a bola dlhá deväť metrov, bola vystavená v Easporte v Portlande. Neskôr však vyšlo najavo, že šlo o podvod. Aj v Arkansase sa od roku 1850 vytvorila legenda o záhadných tvoroch.
Podobných legiend existuje mnoho, nebudeme sa s nimi podrobnejšie zaoberať. Touto problematikou sa vedecky zaoberal W. H. Lehn z Manitobskej univerzity v Kanade. Podľa Lehna spomínaný fenomén môže byť výsledkom atmosférickej deformácie obrazu, vo vzťahu k povrchovej teplote, inverzie a následne silného atmosférického lomu. Podľa Lehnovho predpokladu za týchto podmienok môžu vznikať objekty, ktoré nevieme jednoznačne identifikovať. V roku 1930 vydal R. T . Gould knihu v ktorej sa zaoberá s týmto neobyčajným fenoménom. Fenomén vodných oblúd sa pokúšal vedecky objasniť aj profesor Hynek. Doteraz ostali podobné neobjasnené záhady pre nás tajomstvom. Možno sa v krátkom čase dostane veda na takú úroveň, že neobjasnené otázky buď veda potvrdí, alebo vyvráti...
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
